Čas si krátim čítaním. Poslednú dobu mi známi požičali množstvo zaujímavých knižiek a sama som si tiež nakúpila, takže literatúry mám dosť. Čakám a pritom čítam. Čítam o tom, prečo som chorá, čo by som všetko mala urobiť, zmeniť, aby som vyzdravela a aby som chorá už nikdy nebola. Snažím sa porozumieť mojej chorobe. Snažím sa nebáť sa, nehľadať vinníka a nemať pochybnosti. Mám čas, pacientov je neúrekom, čakárne sú plné.
V jednej knižke sa dočítam, aké sú typické vlastnosti onkologických pacientov. Potláčanie vlastných pocitov (mala by som sa niekde sťažovať, že tu čakám už štyri hodiny), nevyjadrenie svojho hnevu (hnevám sa, ale mám úsmev na tvári), zdržanlivosť (neozvem sa ani keď vidím, že ma niekto predbehol v rade), snaha každému vyhovieť (len aby bol pokoj a mier na zemi a nikto o mne nepovedal, že som tá zlá), seba nepovažuje za dôležitého (ja nič nepotrebujem, len nech sú ostatní spokojní), nízka sebaúcta (ja by som nedokázala to, čo tento človek, neviem zarábať peniaze), svoje potreby zanedbáva (ako ja môžem chodiť cvičiť, kto bude s dieťaťom?), nemá rád sám seba (mám veľké brucho a celulitídu), bojí sa zmeny (som spokojná so svojím životom), kvôli krivdám sa vnútorne zožiera, no nedá to najavo (nie, fakt mi nič nie je).
Spoznali ste sa tiež? Ak áno, a ešte nesedíte v podobnej čakárni, je najvyšší čas zmeniť veľkú časť týchto vlastností. Ak už ste onkologický pacient, vitajte v klube. Zmena nie je jednoduchá, ale ani nemožná. Pre ďalší život je však nevyhnutná, takže sa dajte do toho ešte dnes. Možno to bude bolieť a asi nie len vás, no nakoniec sa vám uľaví a mnoho vecí sa upraví k lepšiemu. A hlavne – už nebudete viac typickým onkologickým pacientom, čo je prvý krok k tomu, aby sme nimi už nikdy viac neboli.