Som mladá, máme doma počítač aj internet, takže ja som si svoje informácie vyhľadávala hneď z domu. Zaujímalo ma naozaj všetko. Možnosti liečby, postup, prognózy, štatistiky, skúsenosti iných pacientov. Ale potrebovala som vedieť aj úplne praktické veci – kde zoženiem parochňu, ako rýchlo sa mi bude hojiť rana, ako rýchlo po prvej dávke chemoterapie mi vypadajú vlasy, ako sa mám stravovať počas chemoterapie a ako po nej, mám užívať vitamíny a keď áno, tak aké... bolo toho oveľa viac, ako ma teraz napadne. Nie všetky odpovede som zistila cez internet, zapojila som aj známych, ktorí už chemoterapiou prešli a pýtala som sa aj pacientov, ktorí spolu so mnou čakali pred ordináciou. Ja som sa informácie, ktoré som chcela vedieť, dozvedela, no odkiaľ ich má zobrať teta z dedinky, ktorá slovo internet nevie ani vysloviť?
Z môjho onkológa som musela všetko ťahať ako z chlpatej deky. Je to skvelý lekár vo svojom obore, ale komunikáciu s pacientom vôbec nezvláda. Na začiatku som mala veľa otázok, tak som si ich napísala na papierik, aby som na nič nezabudla. Keď som ho vytiahla, usmial sa. Odpovedal na všetko, no ja som čakala viac. Trocha ľudského prístupu, možno povzbudenie... Rady ohľadom stravovania a výživových doplnkov som od neho vôbec nepýtala, nakoľko mi oznámil, že môžem jesť VŠETKO a myslel to úplne vážne. O nejakej psychickej podpore klasickej liečby nemohlo byť ani reči...
Našťastie, nie všetci lekári sa držia svojich úzkych mantinelov medicíny. Našla som aj takého, ktorý mi vedel poradiť, ako upraviť svoj jedálníček, aké doplnky stravy budú pre môj organizmus prospešné, aby som čo najlepšie zvládla vedľajšie účinky chemoterapie a úprimne sa so mnou rozprával o všetkom. Musím povedať, že mi to veľmi pomohlo. No takých lekárov je veľmi málo. Lekárov, ktorí sa pokúšajú liečiť pacienta, nie len jeho chorobu. Lekárov, ktorí sa snažia nájsť príčinu ochorenia a povzbudzujú svojich pacientov, aby vedeli zmeniť svoj životný štýl k lepšiemu a rozvíjali aj svoje duševné zdravie. Takýchto lekárov by sme potrebovali ako soľ.
Aj keď som prevažne optimisticky naladená a verím, že si dokážem udržať svoje ťažko vydobité zdravie, občas ma stále premkne strach a úzkosť z toho, že sa mi choroba môže vrátiť a ja budem musieť znova prežívať všetko odznova. Myslím, že väčšina onkologických pacientov je na tom podobne. Preto by bolo dôležité mať nejakú duševnú pomoc aj po úspešnej liečbe. Ja sa teraz snažím nájsť kľúč k svojmu hlbšiemu vedomiu, aby som mu vysvetlila, že chcem byť zdravá dlho, veľmi dlho, aspoň do takej osemdesiatky, tak aby povedalo mojim bunkám túto dobrú správu. Lebo základom všetkého sú tie naše malé bunky, ktoré sa neustále delia...
