Ja našla som odvahu zaklopať na tvoje dvere.
S nádejou a strachom som stlačila kľučku.
Bolo otvorené.
Prenikla som do tvojho sveta.
Pozbierala som všetku svoju odvahu a opýtala som sa:
„Chceš ma vo svojom živote?“
Zatváril si sa prekvapene.
Veď obaja vieme že sme nezačali práve najlepšie.
Pátral si po dôvode, prečo tam stojím. Pozrel si mi do očí a vtedy sa to stalo.
Pochopil si, čo ma viedlo tou nekonečne dlhou chodbou až k tebe.
Potom si sa usmial tým svojím úsmevom, iným ako všetky ostatné.
Povedal si, že ma chceš stretávať, chceš, aby som bola súčasťou tvojho života.
Bojím sa dokončiť tento príbeh.
Ťažko sa mi rozhoduje o tom, čo sa má stať.
Vybrať happy end alebo slzavé údolie?
Dopriať nám šťastie a potom všetko skončiť?
Alebo to vziať z kratšej cesty a prestrihnúť film skôr, než vôbec začne?
Neviem sa rozhodnúť, čo bude to pravé.
Raz v noci sa prebudím a v hlave mám koniec tejto story.
Vezmem pero a v sliepňavom svetle nočnej lampy dopíšem na koniec tohto príbehu tri bodky...
