Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Nezaradené
Eva Hurtišová
Etika reklamy? ...skôr dôvod na trpký úsmev
Nastoliť otázku etiky reklamy a manipulovateľnosti ľudí na jej základe je naozaj aktuálne, najmä v súčasnom prematerializovateľnom svete. Čo je dnes etické a čo nie? Hranica sa vytyčuje naozaj len veľmi ťažko, pretože každý z nás má hranice niekde inde.
Eva Hurtišová
Podobnosť čisto náhodná II (pokračovanie príbehu)
Bolo to asi pred dvoma rokmi, keď sa v mojom živote začali diať nie práve potešiteľné zmeny. S presťahovaním našej fakulty do iného mesta odišiel z môjho života človek, o ktorom som si myslela, že už zostane jeho súčasťou navždy. Veď čo by sa už mohlo stať, nie? A predsa sa vždy niečo stane. Jedného dňa jednoducho odišiel bez poriadneho vysvetlenia, ktoré som si podľa mňa zaslúžila. Ani sa nerozlúčil, jednoducho spálil za sebou všetky mosty. Zrazu bol preč. Nuž, stalo sa. Nemyslite si, že aj vtedy som to brala tak flegmaticky a pokojne, to vôbec nie. Bola som zúrivá, neskôr sklamaná a nakoniec som sa dostala do fázy, že mi to bolo všetko ľúto a nechápala som, ako mohol len tak odísť. Priznám sa, že to nechápem dodnes. Zrazu bol teda definitívne preč a na jeho miesto prišiel iný človek, ktorý bol u mňa dopredu odpísaný. Veď predsa prišiel, aby obsadil miesto človeka, ktoré nemohol obsadiť nikto iný, nikto nebol dosť dobrý, aby ho mohol nahradiť. Aspoň pre mňa teda rozhodne nie.
Eva Hurtišová
Podobnosť čisto náhodná
Opäť je to tu. Zasa ma prepadla nespavosť a bludné myšlienky mi nedajú pokoja. Už ma nebaví s otvorenými očami hľadieť do tmavého plafóna a počúvať nočný koncert žiab pod oknami. Musím niečo robiť. Veď predsa nebudem bdieť len tak – nie som ten typ. Snívať som sa nasnívala až – až. Teraz som si povedala, že je načase dospieť. Tak som teda s odhodlaním alebo skôr potrebou niečo urobiť (ani sama neviem, ktorú z týchto možností mám vybrať) zažala nočnú lampu, vzala pero, papier a začala naň dávať svoje myšlienky.
Eva Hurtišová
Ad revidendum
Tento príbeh som napísala pred niekoľkými rokmi, keď som končila gymnázium a ako skoro každého, chytala ma nostlagická nálada z toho, že niečo v mojom živote sa končí. Dnes keď som sa hrabala vo svojich starých psaníčkach, objavila som tento príbeh a keď som si ho prečítala, rozhodla som sa oň podeliť. A napriek tomu, že je tento príbeh vymyslený, je tak ako každý dobrý príbeh od slova do slova pravdivý....
