Deťúrence to ešte nechápu, ale Bábika - najstaršie profidieťa v rodine im to iste čoskoro vysvetlí. Keď ma uvidí, volá „babííííííííí“ a svoje „ham“ si vie bezpečne nájsť medzi množstvom vecí v mojej kabelke. Vie, kde je „banda“ (= brána v jej reči), v ktorej je kancelária (OZ Domov v rodine). Odtiaľ prichádza „babííííííí“ a niekedy tam mizne „mami“, lebo jej k sebarealizácii ani 4 deti nestačia a na pár hodín vypomôže, občas tam ide aj Bábika. Po schodoch stúpa sama a je to ťažka „páááca“, tak pri tom náležite vzdychá. Pije tam “kávu“ = všetko, čo sa pije z hrnčeka. Dostane tam aj nejakú hračku, nejaký farebný papier alebo píše “com“ na počítači. Malá bábika „Bikika“ ešte len leží v kočíku. Títo noví veľkáči by sa Bábike ku hre náramne hodili.
Ale tie 2 nové deti - chlapček a dievčatko – ozajstné dvojčatá, sú zatiaľ zo zmeny celkom konsternované. Obrovskými očami sledujú, čo sa deje okolo. A okolo sa toho deje!!! Chodí sa na prechádzku dvoma súrodeneckými kočíkmi. V meste je plno ľudí, mnohí sa na početnú rodinu s krásnymi bábikami usmievajú. Všetci známi sa pristavujú a vyzvedajú sa podrobnosti, tiež sa usmievajú a oslovujú ich menami či pohladkajú. Je to čudné! Vo fontáne strieka voda. Každú hodinu vyhráva zvonkohra. Bábika vie: „bim-bam!“ Hladká nové deti, páčia sa jej parťáci, len nechápe, prečo plačú. „Bam?!“ kričí zdesene, mysliac si že spadli a udreli sa. Lebo pre iné sa predsa neplače. Pre istotu plače s nimi. Mami musí tíšiť najprv ju , aby sa nepridala aj najmenšia, ktorá už skladá ústa, pripravená pomôcť svojim hláskom do trojhlasného kriku-plaču.
Tí noví dospeláci im dávajú jesť, obliekajú ich, kúpu ich a hlavne - neodchádzajú. A to je v ich poldruha ročnom živote úplná novinka. Vitajte doma!
Práčka vrčí, myčka žblnká, hrnce so zajtrajším obedom syčia, všetky deti spia a my si o nich píšeme cez ICQ.
