
Narodil som sa jednej tete, čo ma asi dosť neľúbila, bol som podvyživený a chorý. Vzali ma do nemocnice, potom do detského domova. Aj tam som bol často chorý. V domove ma našla moja Juli, odvtedy som stále zdravý a dobre rastiem, všetko spapám, krásne spinkám a robím všetko, čo robia takí veľkí chlapci ako ja. Moja Juli ma ľúbi, ona ľúbi všetky deti ale mňa a Bábiku veľmi – najviac!
Mám postieľku vedľa jej postele a ráno, keď vstanem, robím jej „moja-moja“ a ťahám jej prikrývku, aby vstala a dala mi „ham“ a aby sa so mnou hrala. A ona vstane, dá mi „ham“ a celý deň je tu pre mňa. Robíme spolu „tanci-tanci“, „ťapi-ťapi“, fúka mi „auči“, keď urobím „bam“, a to sa mi stáva teraz často, lebo chcem chodiť len na nohách a nie aj po rukách ako doteraz. Často ideme von a robím „pá-pá“ a veľkí ľudia robia „pá-pá“ mne. Všetci hovoria, že som zlatý. Moja Juli hovorí, že som krásny a veľmi ma ľúbi. Hľadá pre mňa tú najlepšiu „mami“. Povedala, že všetci chlapci odchádzajú z domu, keď si nájdu ženu a ja odídem, keď si nájdem mamu. Budem Juli chýbať, ale bude vedieť, že sa mám dobre, že ma moji ľudia ľúbia ako Juli, Karol, babi, dedo, všetky tety a ujovia, čo boli u nás, keď som mal ja aj Bábika narodeniny. Mali sme každý svoju tortu s jednou sviečkou, plno darčekov... tak si predstavujem život. Bábika sa narodila tiež cudzej tete, ale je tu so mnou a ľúbi ma tak veľmi, že ma chcela zjesť. Má 4 zuby a chcela ma začať papať na nohe – nechcel som sa dať, plakal som a Juli ma zachránila. Bábika je teraz moja sestra, potom mi bude chýbať, lebo sa s ňou hrám, ale zase mi nebude brať tie hračky, ktoré práve potrebujem držať ja.
Iste sa nájde niekto, komu chýba ku šťastiu presne taký dobrý malý chlapec, ako som ja. Juli si potom vezme ďalšie smutné bábätko z domova a bude mu zase hľadať tú najlepšiu „mami“, lebo hovorí, že všetky deti musia mať mamy, aby boli šťastné. Juli by chcela z domova všetky deti, lenže už s nami dvomi má čo robiť, aby nás dostala výťahom na prechádzku a z prechádzky domov: nielen nás 2, ale aj plno papania a plienok a všetko, čo potrebujeme. Keď budem vedieť už pekne bežkať, dá do kočíka miesto mňa nejakého drobca.
Alebo možno teraz napíše tá najlepšia z mamičiek, že mňa potrebuje a ja k nej pôjdem navždy.