4% ľudí je sexuálne inak orientovaných. V praxi to znamená, že ak je v triede 25 (a viac) detí, je to takmer isté, že je medzi nimi niekto „iný“. Takže pravdepodobne každý z nás na ZŠ i strednej škole mal takého spolužiaka alebo spolužiačku, na vysokej škole ďalších. Ak je na Vašom pracovisku 1000 pracovníkov, je sexuálne inak orientovaných asi 40. Ak teraz myslíte na to, ktorí sú to a neviete, ktorý (ktorá) to mohol (mohla) byť, je to úplne v poriadku. Lebo v práci títo ľudia operujú, murujú, prednášajú, režírujú atď., potom nakupujú, upratujú, vynášajú smeti, pozerajú televíziu, lyžujú, chodia do divadla a pokiaľ nesexujú na verejnosti alebo s Vami, nemáte dôvod vedieť s kým (pokiaľ sa Vám s tým nezverili – a týka sa to homosexuálov i heterosexuálov rovnako.)
Slovo homosexuál navodzuje dojem, že taký človek sa zaoberá hlavne sexom. Spravodlivé by bolo, keby o nás „normálnych“ sa hovorilo jedine ako o heterosexuáloch. Homosexuál nerovná sa pedofil! Oveľa pravdepodobnejšie je, že homosexuál je pediater či pedagóg, novinár, advokát, kaderník, módny návrhár, herec, spevák, režisér či archeológ (všetko aj v ženskom rode). Celkom určite aj kňaz, či mních. Nesexovať nie je totiž to isté ako „nesexovať s opačným pohlavím“. Homosexuáli, ktorých poznám a o ktorých to viem (iste je okolo mňa mnoho takých, o ktorých sexuálnej orientácii nemám poňatia) sú vzdelaní, kultivovaní, zodpovední, sympatickí ľudia a kľudne by som im zverila (hoci aj svoje vlastné) deti. (Svoje vlastné samozrejme len na chvíľu).
Mnohí sú vrcholní odborníci v oblasti, v ktorej pracujú zasluhujú obdiv a uznanie. Ich vzor je nasledovaniahodný.
Všetci homosexuáli pochádzajú z heterosexuálneho vzťahu. Ešte som nepočula o tom, že by dieťa obdivovalo rodičov pre ich sexuálne praktiky. Deti obdivujú otca za to, aký je múdry, silný, šikovný, ako vie opraviť auto, chytiť rybu, navrhnúť dom, podojiť kozu, riadiť bager či fabriku.
Pán Lipšic by pre istotu chcel zmeniť dnes platé zákony tak aby jednotlivec nemohol adoptovať dieťa. Po prečítaní tej správy som si prvýkrat od volieb provedala, ako dobre, že v parlamente sedí táto garnitúra, ktorá zamietne čokoľvek, čo predloží KDH.
Bezdetný Lipšic zrejme pramálo vie o deťoch, o psychických potrebách detí, o problémoch detí z detských domovov a ani o náhradných rodičoch. Nerozumiem tomu, ako človek, ktorý (si o sebe myslí, že) sa riadi božími prikázaniami, zabudnúť na lásku k blížnemu svojmu, ktorého miluje ako seba samého ... Ako môže deťom z detských domovov odoprieť aspoň náhradnú mamu, alebo otca keď už nie je možné, aby mal aj mamu aj otca. Myslí si pán Lipšic, že by im bolo lepšie v detskom domove ?
Nechápem ako človek, ktorý miluje blížneho svojho ako seba samého, svojim blížnym - slobodným ľuďom, ktorí mali tú smolu, že nenašli vhodného životného partnera, odoprieť aspoň prežitie „náhradného rodičovstva“ (Podľa mojich odhadov - podľa toho koľko náhradných rodín poznám - min. 25% je u slobodných, či rozvedených náhradných mám.)
A nakoniec:
Aj keby náhodou taký zákon prešiel, ani tak nebude mať p.Lipšic istotu, lebo vedzte, že každý je klamaný spôsobom, ktorý sám vyžaduje.
