Neviem, či som to práve ja – tá ktorá sa môže vyjadrovať k vzťahom, ale akosi sa mi to žiada. Pred niečo viac ako mesiacom skončil môj dva a pol ročný vzťah, ktorý, ako si s odstupom času uvedomujem, bol mŕtvy už takmer pol roka. Nieže by som to ľutovala – neriešim to. Myslela som si, že ukážem svetu ako sa dá úspešne vyhrať vojna s veternými mlynmi. Nedá sa. Alebo aspoň kým je na to len jeden...Jún - mesiac lásky. Viem, že oficiálne zaláskovaný mesiac je máj, ale až teraz sa to okolo mňa dosť intenzívne točí. Celkom ma baví pozorovať priateľov ako sa predierajú prvými nesmelými dňami v spoločnosti nových „vyvolených“. Každý z nich chce niečo iné, každý z nich to berie inak, každý z nich na to chce isť pomaly a pritom to naberá rýchly spád samo od seba... nikto si ale netrúfa povedať čo bude zajtra. Reč je o mojich dvoch najlepších priateľoch, ktorí sa vlastne ani poriadne navzájom nepoznajú. Prvý si nachádza spriaznenú dušu rovnakého pohlavia (čo sa neodvážim komentovať, len sa nemo prizerám a často neverím vlastným ušiam) a druhý pre mňa človek, ktorý ma dokáže svojim NEVIEM priviesť do neskutočnej zúrivosti; človek, ktorý nevie čo chce, nevie koho chce, nevie či chce a nevie či vôbec vie.. no aj tak sa mu pritrafilo, že ho šikovné dievča ulovilo... Na druhej strane je moja sestra, ktorej zrejme celé okolie tlačí do hlavy, že by si už konečne mala, niekoho z tej haldy núkajúcich sa pánov od výmyslu sveta, vybrať. Ona sama pri tom nadobúda pocit, že to už nevie, alebo že je na to pristará a aj tak ma pocit že jej je dobre tak ako je. A čo ja? Tiež začínam odznova. Trasú sa mi kolená a lietam v oblakoch. Mam obrovsky rešpekt.. ale prišlo to samo. Nech si myslí kto čo chce, viem, že by som veľmi ľutovala, keby som si teraz len preto že sa sluší „držať smútok“, nechala újsť niekoho tak úžasného. To je všetko, kôli čomu o takom čase este nespím... prajem vám tiež taký zaláskovaný Jún :)
