Zamilovaný do Banskej Štiavnice

Jeden známy sa mi takto raz chválil, že on s rodinkou jazdí na dovolenky zásadne do zahraničia. Lyžovačky do Rakúska či Francúzska. Letné dovolenky vždy niekam k moru, a to primárne do exotiky a´la Thajsko a iné podobné destinácie. To by bolo celkom v poriadku. Keď by k tomu nezaznela poznámka, že „na dovolenku na Slovensko by som teda nešiel, nevidím dôvod na to, posledných desať rokov pre mňa Slovensko končí Trenčínom, za ním som v tomto období nikdy nebol“. A iným smerom nebol pár rokov za Nitrou...Ale vlastne celý tento jeho názor o neatraktívnosti Slovenska je jeho „problémom“. Pretože takto nemôže poznať, aké krásne je Slovensko. A samozrejme nemôže poznať ani banskoštiavnické vychytávky. Či už ide o Starý zámok a Nový zámok. Alebo o Banské múzeum a možnosť sfárať pod zem do štôlne Bartolomej. O prekrásnu scenériu Počúvadla a iných jazier. O Ranč nádej alebo ranč Gazdáčik, kde si deti môžu zajazdiť na koníkoch. O Kalváriu. O drevený pohyblivý betlehem. O skvelý hostinec (myslené v tom najlepšom slova zmysle) Starý hostinec vo sv. Antole. O múzeum v rovnakej dedine. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Banskú Štiavnice sme si už definitívne zamilovali. A v jej spoznávaní chceme pokračovať ďalej. Tak isto ako v spoznávaní východného Slovenska a drevených kostolíkov. Vysokých i Nízkych Tatier. Slovenského raja. Považského Inovca. Malých Karpát...Svet ponúka určite veľa krás. Je super, že aj na Slovensku. Je zážitok ich tiež spoznávať.