Súdny človek musí zverstvá, ktoré počas vojen a konfliktov v bývalej Juhoslávii za takmer 10 rokov páchali všetky strany, odmietať. Ale prečo potom v Haagu z veľkých rýb skončili v podstate len Srbi? Ako je možné, že z kosovskej UCK, organizácie, ktorú aj Američania spočiatku evidovali medzi teroristickými, neskončil pred súdom a nebol obvinený nikto z jej vedúcich predstaviteľov? Ak Miloševič (oprávnene), prečo nie aj Thaci? Ak Karadžič, prečo nie iní zločinci z druhých strán? Rovnako logikou rozmýšľajúc, ak taký Mladič, prečo nie aj Chorvát Gotovina? Veď tribunál ho pôvodne uznal vinným z 8 z celkove 9 bodov obžaloby. Okrem iného aj z účasti na deportáciách, z neľudského zaobchádzania a dvojnásobnej vraždy. A zrazu je bez viny? Čo rozhodlo? Politický či ekonomický tlak?Ak by sme chceli niečo nazvať dvojakým metrom, tak čo iné ako prístup (aj sudcov tribunálu) k jednotlivým stranám konfliktu? Dokedy má Srbsko pykať za hriechy Miloševiča a spol., navyše ak politici z iných strán konfliktu spoluzodpovední za tieto vojny zostali de iure čistí? A to všetko v ešte kontexte zásadnejšej otázky – kto dokáže bohorovne ukázať na stranu, ktorá začala vojnu v bývalej Juhoslávii? Mohol by niekto (niektorá strana) hodiť pomyselným kameňom bez výčitky svedomia? Neboli všetky vojny v bývalej Juhoslávii skôr dôsledkom systémového zlyhania, pri ktorom je miera zavinenia rozložená na taký počet osôb, že je ťažké, ak nie nemožné jednej strane či osobe prisúdiť rozhodujúci podiel viny? Nemala by si tu sypať popol na hlavu aj Európa, že nechala tento brutálny konflikt, v ktorom trpeli najmä nevinní civilisti, zájsť tak ďaleko?Celkom chápem rozhorčenie vrcholových predstaviteľov Srbska na správy o oslobodení Gotovinu a Markača. „Teraz je už celkom jasné, že tribunál urobil politické rozhodnutie a nie právny rozsudok. Rozhodnutie neprispeje k stabilizácii situácie v regióne a otvorí staré rany,“ uviedol srbský prezident Tomislav Nikolič v písomnom vyhlásení. „Rozhodnutie potvrdzuje, že haagsky tribunál nie je súdom, ale vykonáva vopred zadané politické úlohy,“ vyhlásil premiér Ivica Dačič. Na jazyk sa mi v tejto súvislosti tlačí otázka: „Vyhovuje niekomu destabilizácia situácie v regióne a jarenie starých rán?“ Namiesto odpovede si však do jazyka radšej zahryznem. Učia nás, že v modernej spoločnosti sa nepatrí ani náznakom pripúšťať existenciu konšpiračných teórií. Najjednoduchšie je preto pripustiť, že zlyhala pôvodná obžaloba. A Gotovina strávil niekoľko rokov v Haagu ako nevinný. Minimálne v Záhrebe už určite pripravujú tučné odškodnenie...
Učebnicový dvojaký meter z Haagu
Aj človek, ktorý nie je stúpencom konšpiračných teórií, musel pri čítaní správy o zrušení rozsudku nad chorvátskym generálom Gotovinom (a takisto aj nad ďalším, menej známym chorvátskym generálom Markačom) zo strany Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu v Haagu minimálne neveriacky preglgnúť horkú slinu. Tak zásadná zmena rozhodnutia, inak povedané najskôr 24 rokov (respektíve 18 rokov), a zrazu zbavenie viny v celom rozsahu, nie je asi pri takýchto citlivých procesoch bežná. Minimálne však bezprecedentným spôsobom znižuje dôveryhodnosť samotného tribunálu. A podľa mňa je aj učebnicovým príkladom uplatňovania dvojakého metra, v tomto prípade pri posudzovaní toho, čo sa v štátoch bývalej Juhoslávie dialo v poslednom desaťročí minulého storočia.
