Na kom sa (iba občas?) odbavuje polícia

Pred pár dňami som ho stretol v meste. Už na pohľad som videl, že sa niečo stalo.„Čau, čo je? Si smutný,“ pomaly namiesto pozdravu idem priamo k veci.„Ale, nadávam jak pohan. Bol som s manželkou nakupovať v Lidl. Čert nám to ale bol dlžen! Po odbočke z hlavnej cesty na parkovisko pred obchodom, automaticky som vypol bezpečnostné pásy. Nestáli tam policajti? Za rohom, schovaní, číhajúci na nebezpečných zločincov ako ja. Samozrejme, hneď po mne vyštartovali,“ hovorí mi.„A?“ „Keby boli aspoň slušní. Jediné slušné bolo od nich, keď manžela oslovili pán vodič. Potom už len arogantne – tu sa postavte, viete, akého priestupku ste sa dopustili, zaplatíte pokutu. Prvý deň mali policajti k dispozícii euro pokutové bloky, nevedeli sme presne, ako to majú rozdelené. Čakali sme, že teda dobre, bude to čiastka v eurách niekde na úrovni 100, prípadne 300 slovenských korún,“ pridáva sa do rozhovoru priateľova polovička. Napriek tomu, že išlo o nikoho neohrozujúci čin, chybu priznala.„Možno mohol zvoliť len dohovor. Vypnúť pásy 20 metrov od zastavenia, už na parkovisku, kedy ide človek krokom – tak to robí každý druhý človek,“ tvrdím na margo ich príbehu. Ja totiž robím často to isté.„Ale čoby, aký dohovor. Po vyše dvoch týždňoch od začiatku roka, keďže nemali euro pokutové bločky, si asi policajti povedali, že na to pôjdu hneď zhurta a začnú kasírovať. Aby dobehli, čo zameškali. Dali nám 50 eur! Je mi do plaču,“ prezrádza kamoš na záver.Po jeho odchode mi ten príbeh ešte chvíľku vŕta hlavou. Jednoducho, naša polícia sa opäť nezaprela. Namiesto naháňania a pokutovania skutočných grázlov na cestách, ktorých je zdá sa čoraz viac, a ktorí na svojich silných autách svojou bezohľadnou jazdou ohrozujú životy ostatných účastníkov cestnej premávky, odbavovanie sa na obyčajných ľuďoch na parkoviskách. Veď ten jednoduch človek zaplatí skôr a bez reptania, nie?