Naši ešte môžu siahnuť na medailu!

Zápas s Maďarskom našim nevyšiel (napriek výhre, ktorá ale dohnala veľa fanúšikov slovenského tímu takmer k infarktu) preto, lebo museli vyhrať. Niežeby im to nakázal Slota. Ale predsa len, Maďari v hokeji nemali hrýzť. Čuduj sa svete, oni hrýzli. Podľa našich najmä preto, lebo my sme museli. A nielen v hokeji platí, že keď musíš, nie vždy to ide. Preto to trápenie sa v tomto dueli. Aspoň podľa hráčov. Ktorých ak videli ich zamestnávatelia z klubov, nemohli ich poznať. Staňa by si s takým výkonom ako proti Maďarom ani za Trebišov nezachytal.Stretnutie s Bielorusmi našim nevyšlo tiež. Nemuseli už síce tak ako s Maďarmi, ale predsa len museli. A oni – zase prepadli. Viac ako gól by sme nedali ani výberu Hondurasu. Dá sa to však opäť, podľa hráčov aj trénerov, zvaliť na psychiku. Optimista jednoducho musel (podľa hráčov aj trénerov) vidieť, že naši vedia. Len nevedia ako...A stalo sa. Proti Kanade naši nemuseli. A aj tak sa nepostavili (tejto výzve čelom). Ale predsa cítim, kde bol pes zakopaný. Na čo sa dnes budú hráči aj tréneri vyhovárať. Boli sme často vylučovaní, rozhodcovia nás nemali v láske. A Kanaďanov nevylučovali. A aj šťastie nás opustilo. Pretože (podľa tv komentátora) sme najmä v prvej tretine podali super výkon (prehrali sme ju 0:3!, Halák by nechytil ani fľašu s iontovým nápojom, keby mu padla z bránky - ale čo keď už bol podľa komentárov v TV tvrdý) a pri našich akciách vraj často zaplesalo oko diváka(toho, čo zápas nevidel). A Kanaďania mali šťastie, lebo im tam padlo všetko. A nám nič. Takže rámec optimistického výhľadu do ďalších bojov? V posledných minútach sme dali Kanaďanom dva góly v presilovkách (to, že súper bol vtedy už jednou nohou v šatni, keďže viedol o dve konské dĺžky nad nami, nie je dôležité). A keďže proti Nórom/Dánom už asi toľko nebudeme musieť, hádam dá hokejový Boh, zmiluje sa nad nami a vyhráme nad severanmi aspoň o taký chlp, ako nad Maďarmi (Bože, ako hlboko sme klesli?). Modlime sa, že Česi a Fíni nás podcenia a my, betónujúc, uhráme hocaké chudobné futbalové víťazstvá. Že sa chytí jeden z brankárov (otázka je ktorý, Filc môže meno toho, ktorého nasadí, ťahať z klobúka, pretože zatiaľ je to z ich strany odvar). Že sa Pálffy zmiluje, zavolá Filcovi a príde do Švajčiarska posilniť náš tím. A že nám to tam začne padať. Otázka je, kto to tam nahádže (keďže Pálffy sa s repre už definitívne rozlúčil)...Cítim v kostiach, že s tou Kanadou sa na tomto šampionáte ešte raz stretneme. A vytrieskame ich pre zmenu my. Minimálne Valábik, obor, ktorého som si všimol, až keď sa v závere bil. Riadne chlapisko to veru je. Ten sa takých Nórov/Dánov určite nezľakne...(Tento článok o našich šanciach nebol myslený vážne)