Keby som bol SNS a mojou manželkou by bola SMK

Nuž, zvada by bola, ak by sme použili podobenstvo s politickou situáciou na Slovensku, asi na dennom poriadku. Talianske manželstvo sa môže schovať. A to najmä pre moju hlúposť. Manželke by som neustále vyhadzoval na oči jej podľa mňa pričasté stretnutia s kamarátkami a isté koketovanie so susedom. Napriek absencie vážneho dôvodu, robil by som jej aj žiarlivostné scény, obávajúc sa toho, či mi kvôli tomu susedovi neodíde z domu. Viem, nemá to veľkú logiku. Sused nie je v dobrej kondícii. Dom sa mu rozpadá, atmosféra u nich tiež nie je najlepšia. Ani vedenie našej dediny by s tým nesúhlasilo a presťahovaniu by asi zabránilo. Takže pre moju žiarlivosť akoby nebol dôvod. Ale ja sa napriek tomu bojím a žiarlim. Lebo s ním už raz, pred rokmi, žila. Inak tá moja žena mi aj hovorí, že ma má rada. Že to, že na niekoho spomína, ešte neznamená, že s ním chce opäť žiť. Ale ja jej neverím. A namiesto toho, aby som jej aj ja, tak ako každý druhý normálny chlap, prejavil svoje city, niekedy sa až čudujem, čo vyvádzam. Vyčúram sa z balkóna v dedinskej krčme, a vybľakujúc neslušné slová, ukazujem ramená, aby ostatní v dedine videli, že som chlap. Čo tam po tom, pár som ich získal na svoju stranu. Ale tá hanba u väčšiny dedinčanov, tú som si uvedomil až na druhý deň po vytriezvení. Aj keď som si ju nechal pre seba. Alebo doma z balkóna kričím na suseda, aj keď neviem či počuje, čo za šaša predka to má a prečo je jeho súčasná žena taká strapatá. Či manželke hrozím vytvorením domobrany v našom dome. Prípadne zakúpením tanku, ktorým potiahnem na susedov dom...Neviem, kde to skončí. Viem, že sa niekedy chovám ako zmyslov zbavený. Na druhej strane, prípadné problémy z jej strany (robí chyby aj ona a niekedy jej treba povedať svoje) normálne, ľudsky neviem riešiť. Ale napriek tomu ja ju naozaj mám rád. Ona síce tvrdí, že ma tiež ľúbi. Ale – čo ak tomu tak nie je? Aj pre tie pochybnosti jej tie city prejavujem trošku po svojom. Ale ona raz, bisťubohu, hádam pochopí!!!