ako fajčím
na okne, môžem sa nakláňať
ako chcem - dym ide vždy dnu
a preto vetrám
poznať to najmä v zime
keď aj jedlička nad vchodom
odmieta prerásť v lete pre jej korene
tak zúfalo malý črepník
a mama lamentuje
nad unikajúcim teplom
darmo jej vravím, že tak sa má
vetrať - dlho a intenzívne
tú jedličku mám rád
chováme ju ako dáke zviera
v paneláku, lebo do záhrady
sa jedle nehodia a vôbec
otec ju raz priniesol z akéhosi dňa
stromu, kde mu ju vtisli
do rúk, nik sa jej nepýtal
či chce do lesa a tak sme ju postavili
pod okno, kde stála ako máj
čakala na stuhy od mojich frajeriek
zatiaľ čo dostávala rany
zvratkov od susedov nad nami
tak často, až som sa bál
že zhynie na depresiu, seba ľútosť
alebo zo samej podstaty
na jej hlavu padajúcich štiav
odkedy sa susedia odsťahovali
jedlička má čistú hlavu
no nad tými našimi
pre zmenu dupú veľké decká
čo nechodia von, v izbe behajú dĺžky
a pri každej otočke kopnú
radiátor ako mŕtvu mačku
byty majú vlastný osud
a svoje traumy
ventilujú nájomníkmi
ktorých si vyberajú
bez toho, aby museli
prekročiť svoj
prah.
-17.3.2009-
