Písmo:
A-
|
A+
v nedeľu z rána
hneď nad mestom
ešte tlmene počuť cesty
slnko zalieva xerotermné lúky
kvety naň voňajú
vybuchujú farbami a úplne
ma opíjajú
tak toto je tá krása!
poézia je príliš obmedzená proti
kvitnúcej slivke
pod ktorou kosatce prebúdzajú
duchovno svojím fialovým
rúchom
asi začnem veriť v Boha
prírode som už uveril
hovorí farbami a teplom
červenejúcou pokožkou po jarnej sejbe
na poludní
po skalách píše mravcami básne
spieva mojím hlbokým
dychom
je všemohúca.
(nedeľa 23.4.06 Zoborská lesostep)
