Písmo:
A-
|
A+
Domov vonia kávou
tak, ako každý návrat
z lesa, jesene a hmly
zaseknutej medzi korunami.
voda v hrnci
trasúca sa na špagety
pripomína listy
vo vetre ľahko dvíhané-
prevaľujúce sa raz
rubom, raz lícom
k ceste rozbahnenej od
ťahania pňov
a vzdušná vlhkosť
vyzrážaná na brade
pomaly opúšťa svoju pozíciu
v teple kuchyne.
s mysľou
ešte stále vnorenou do tíšin
nie som pripravený
po sebe kričať.
opätovne sa vracať
k machu, kôre a pórom v zemi
každodenný imperatív.
