Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
Ktosi nám kráčal
strechou
vŕzgal krokmi do vnútra
akoby v snahe prehlušiť posteľ
a možno len dostal chuť
spievať zaľúbené piesne
plné mŕtvych metafor
ohlodané časom a ľudskými hlasivkami
pod dekou nám
to však ani len nenapadlo
vonku snehu
zato napadalo dosť
a komín trochu komicky
parodoval odmäk
noc sa bála chladu
biele lístie pomaly stekalo zo striech
v tom sme zaspali.
(5.1.2006)
