V rannej mladosti (možno ani nie takej ďalekej) som sa veľmi rád zapájal do ťažkých filozofických diskusií. Život je nuda, treba si ho predsa niečím spestriť, paletou hádok na nezmyselné témy, či dôkazom svojej vlastnej múdrosti v pokuse potopiť filozofiu niekoho iného. Má to nepochybne niečo do seba, je to ako zostrojiť malý čln, pomaľovať ho bojovými farbami a s kôpkou kameňov na palube sa vydať na šíre more hľadať druhého dobrodruha, ktorého pádnymi argumentmi (a.k.a. kameňmi) donútite opustiť čln a predate mu vlastný. A ide sa ďalej...
Časom každý správny dobrodruh príde na hlboké myšlienky, medzi ktoré patrí napríklad táto sada v červenom vyhotovení
- môj čln je najlepší (aka moja pravda je TÁ správna)
- na potopenie druhého člna sú podstatné kamene (alebo argumentmi hádžem po druhom)
- všetky člny plávajú a pravdepodobne naložené hŕbou kamenia (pre istotu)
- čln je dobrý pokiaľ pláva (nie celkom zrejmá vec)
- na rôzne člny treba použiť pokiaľ primerane rôzne kamene
z čoho vyplynie:
- čln je nepodstatný (pokiaľ je môj, je môj a je najlepší)
- na vyhranie potrebujem kamene nie člny (zasa čln je nepodstatný)
- svoje člny nemôžem potápať
a hŕba iných pozoruhodných myšlienok
Pravdaže táto hra po čase každého omrzí (okrem tých podomových predajcov instantných spôsobov na cestu do neba zdarma) a časom možno aj pochopí, že napriek tomu, že svet naplnený jeho bárkami je pomerne nudný. Potom buď príde s tým, že potopí svoju vlastnú loď a vypláva na šíre more v novej (s bohorovným výrazom „nikdy som v inej lodi ani neplával“) alebo zahodí svoju dobyvateľskú kariéru a začne sa venovať objavovaniu a štúdiu iných lodí.
Ako objaviteľovi vám odporučím túto sadu (tentoraz v zelenom), ktorú samozrejme ako objaviteľ nepotrebujete:
- môj čln je najlepší (viem kam idem)
- čím menej kameňov hádžem, tým som zaujímavejší
- každý čln má svoj účel
- každý čln sám od seba pláva... prečo?
- o nič nejde
z čoho vyplynie
- člny treba z času na čas meniť (aby som mal najlepší)
- netreba sa brániť výmene plachiet...
- vždy sa je kde poučiť
a spústa iných vecí, z ktorých raz napíšete vlastnú knihu...
Neviem kedy som to presne pochopil... To že dobyvateľstvo je v podstate nuda. Že to nie je o mne ale o druhých. Že moja loď ide prerobiť na plachetnicu, a načo plytvať hádzaním kameňov... moja loď je aj tak najlepšia... a začína mi na nej záležať....
