Som rád, že mám priateľov, ktorí majú diametrálne odlišný pohľad na svet. Ktorí VEDIA, že vojnu v Iraku ide vyriešiť vhodne situovanou atómovou bombou, alebo „menším“ prevalcovaním celej krajiny. Alebo ktorí VEDIA, že z kanónov treba páliť kvetinky a každé rokovanie treba začať s fajkou mieru precpanou trávou. Sám rád zastávam taký ten pacificko-naivistický názor, ale...
Preboha hlbokomyselné koncerty nemusím. Za a) ak chcem robiť nejakú serióznu vec, tak očakávam, že svoj postoj vyjadrím nejakou námahou, niečím čo do toho vložím a nevráti sa mi, za b) na koncerty chodím kvôli zábave, nie riešiť problémy a za c) ako by povedal môj militantný priateľ: „nech nám navalia prachy čo nám dlžia a láskavo začnú makať na niečom inom ako zaľudňovaní už beztak prepchanej planéty. Dáme ich prachy, dáme im lieky a oni sa zasa rozmnožia, nič produktívne neurobia a zasa sa zadĺžia...“ Má recht? Má recht. A v tomto s ním súhlasím.
Odkedy je na svete život, platí krutý a spravodlivý systém vylučovania slabších, ktorý si nezaslúži krajšie slová ako: ak nevieš vyriešiť svoje problémy, tak skap a uvoľni priestor veciam, ktoré ich nemajú. Nepochybne kruté a nepochybne spravodlivé. Ak sa na Zemi zmenia klimatické podmienky a prasličky jednoducho vyhynú, má zmysel sa nad tým zamýšľať? Hrať sa na veľkého ochranca prírody, brzdiaceho možnú evolúciu, len kvôli strachu, že sa niečo pokazí?
Afrika nie je nič iné. IQ ľudí tam, nie je o nič horšie ako IQ ľudí tu. Je to ich vlastný problém, že zomierajú od hladu, že sú ekonomicky neschopní, že ... Je ich povinnosť to vyriešiť. Majú na výber: prežiť alebo vymrieť. Ak národy hladovali, sťahovali sa alebo viedli vojny.. Inak vymreli. Smola, nenapĺňa ma to o nič väčšou ľútosťou ako vymretie dinosaurov. Ak hladujem, tak musím zapnúť svoj poldruha kilový mozog a niečo vymyslieť... Vziať luk a šíp a vybehnúť do lesa, začať makať na poli, zvrhnúť vládu alebo stať sa svetovým hráčom na bongo, aby som si zarobil peniaze na jedlo pre seba a rodinu. Ak neurobím nič, zomriem a nie je to vina ani Európy ani Ameriky, ani dlhy mojej krajiny. Fičalo to tak už milióny rokov, bude ešte pekných pár ďalších.
Pripadá mi to ako úplná hlúposť, že mám posielať potravu najinteligentnejším zvieratkám na tejto planéte a prečo nie napríklad nejakým levom, slonom, alebo pavúkom? Sú tí ľudia blbší, či čo? Ak hej, tak si žiadnu pomoc ani nezaslúžia. Nech ich požerú aj levy.
Navyše veci sa pravdaže nezačínajú, ani nekončia u peňazí. Rovnako dobre by sme mohli urobiť zbierku na luxusné mesto pre všetkých Rómov na Slovensku. Neverím, že do roka by nám všetci platili účty za elektrinu, vodu a plyn a produktívne sa vyrovnali zvyšku obyvateľstva. Vy hej? (ak hej, tak prečo takú zbierku neiniciujete?) Rovnako Afrika bude bezodnou dierou, kde si ľudia zvyknú namiesto práce čakať na ďalšie lietadlo s potravinami. My sme ich to naučili a my za to môžeme. Ja by som tiež nemakal, kebyže mi každý deň pošle niekto na účet balík peňazí. Kazíme ich, to že hladujú nie je naša chyba, ale len a len ich, oni si vybrali také podmienky...
Nie som bezcitný, ale ak budem mať možnosť, tak ja sa zúčastním akcie: stop nezmyselným humanitárnym akciám. Pre dobro Afriky. Pre dobro všetkých, ktorí nepochopili zákon džungle. Silnejší vyhráva. Ak sa nesnažíš, nič si nezaslúžiš. Som za pomoc, ktorá ľudí robí samostatnejšími a schopnejšími riešiť svoje problémy a nie strká im do rúk vymoženosti, ktoré si nezaslúžia. Len námaha si zaslúži pomoc. Byť na mne, nechal by som ich úplne osamote, ponúkol im jednoduché obchodné vzťahy a viac sa do toho neplietol. Nedával im o čo nežiadajú a nesnažil sa robiť múdrym, ako JA som záchranca a viem čo je dobré. Figu viem, nefunguje to, a je načase niečo zmeniť. Ak majú problém s AIDS, je to zasa ich problém, oni si ho musia chcieť vyriešiť... Ak si ho nevyriešia, možno to bude dobré, lebo za pár generácií sa u nich vyvinie prirodzená imunita aj napriek tomu, že 90 percent obyvateľstva vymrie. Nemám z toho výčitky... Aj tu bol mor, aj moji predkovia v praveku boli radi ak sa dožili štyridsiatky. Vždy to tak behalo. Aj ja raz zomriem, a možno nejaký blbec v záchvate pocitu potreby vzbudiť pozornosť mi hodí na hlavu atómovú bombu. Čo už, život ide ďalej, riešim problémy, ktoré mám, a snažím sa pomáhať druhým ak ma o to požiadajú. Humanitárna pomoc vec nerieši. Ak hej, tak mi to asi ušlo.
Sme najinteligentnejšie tvory na tejto planéte a preto sorry, ale pomoc si nezaslúžime... Len ak sa fakt snažíme...
Na dodatok:
Za uváženie stojí aj fakt, že všetka tá humanitárna pomoc v Severnej Kórei viedla k výskumu atómových zbraní.
