Manifest viery

Toto je prvá verzia manifestu toho, čo si ja predstavujem pod pojmom "viera". To čo by malo byť vierou, v čo (čiastočne) verím, a čo mi trvalo takmer 8 rokov kým som si uvedomil. Je na vás či tomu uveríte alebo nie...

1. Viera je pojmový slovník. Viera je mapa, mapa reality. Svet naokolo dokážem popísať len pomocou mapy pojmov, to je moja sila a zároveň moja slabosť. Žijem cez pojmy a to je moja viera. Viera, že všetko naokolo sa dá rozumne popísať cez pojmy a pritom istota, že urobiť to presne nie je možné.

2. Cieľom viery je dosahovať ciele. Cieľ viery nie je pravda (->5). Moja viera je závislá na mojich potrebách a ak neviem čo chcem, som chudák bez cieľa s mapou niekoho iného v ruke. Hlupáci umierajú kvôli viere, múdri ľudia kvôli cieľom. Som, lebo chcem. Moja viera je práve tak sofistikovaná ako ju potrebujem na dosiahnutie cieľa. Narodil som sa s tým, že chcem a na svete existuje len jedno právo - právo chcieť a konať v súlade so svojími túžbami. Mám právo kedykoľvek zastať a uvedomiť si čo chcem. Základným zmyslom života je konať tak, aby som dosiahol čo chcem. To čo chcem ja, si určujem ja. Nikto mi nemôže zobrať právo vykonať čokoľvek, ak potrebujem, budem zabíjať, a zmysel "spoločenského práva" nie je, že mi tú možnosť zoberú, ale že za to budem niesť patričné konsekvencie.

3. Motivácia a ciele druhých ľudí sú iné ako moje. Som jedinečný, lebo moje potreby si určujem ja a nie druhí, a moja viera, ak má byť efektívna musí byť iná. Druhých presviedčam o "pravde svojej viery" z jediného jedného dôvodu - som egoista a ak druhí vidia svet mojimi očami je ľahšie zneužiť ich pri dosahovaní vlastných cieľov.

4. Necítim vinu. Vina ani hriech neexistuje. Sú to pojmy, ktorými ma druhí egoisticky manipulujú, aby ľahšie dosiahli svoje ciele. Nemám im to za zlé, je to ich svet nie môj. Snažím sa konať tak aby som naplnil svoje túžby a nemám sa prečo za to hanbiť.

5. Pravda neexistuje. Všetky pojmy vzťahujúce sa na realitu sú inherentne zlé a majú obmedzený okruh použitia. Existujú dva typy pojmov - čisté abstrakcie a pojmy, ktoré zjednodušujú časť reality do pojmu. Všetky pojmy zjednodušujú. Logika použitá na abstrakciách je vždy správna, logika použitá na "odmapovaných pojmoch" nikdy nebude celkom sedieť, lebo chybu som urobil pri mapovaní reality do pojmov. Moja mapa preto nie je nikdy celkom pravdivá a je "zlá" v pravdivostnom zmysle.

6. Úplne správne namapový pojem, ktorý by zovrel realitu jedna k jednej neexistuje. Ak existuje, nie je pre mňa užitočný. Veda nie je o hľadaní mapy jedna k jednej, je o budovaní užitočných pojmov. Žiadne atómy v skutočnosti neexistujú, rovnako ako žiadne elektróny, protóny, sú to úbohé abstrakcie, ale nemáme lepšie.

7. Na každý pojmový aparát existuje izomorfizmus. Viem popísať napríklad celú geometriu len na základe pojmov bod, krivka, plocha, objem a pod. Rovnako dobre viem popísať geometriu pomocou súradníc x,y,z a vzorcov a vôbec nevidieť čo je krivka, bod, plocha, lebo tie pojmy nebudem potrebovať. Preto v skutočnosti nemôžu ani existovať žiadne atómy, elektróny, protóny, lebo existuje pojmový aparát kde nie sú. Existuje mechanika, ktorú vybudujem na pojme sila a súradnica a existuje mechanika, ktorú vybudujem na inom pojme možno na sade diferenciálnych rovníc. To čo používam, závisí od toho čo chcem dosiahnuť. Ani jedna z teórií nie je lepšia. Existuje realita bez pojmu ja, kde som opísaný cez atómy, kde sa ani nedá hovoriť o pojme "JA", lebo neustále mením veľké percento "svojich" atómov a pojem JA je len zavádzajúci, a existuje realita, kde pojem ja je to kľúčový pojem na opis "reality" (ako napríklad tu).

8. Rôzne "mapy" alebo čiastkové filozofie si protirečia. Je to OK. A ešte raz je to OK: Musím byť konzistentný, ale konzistentný v opise svojich cieľov. V opise ciest nie. Čo si myslia druhí ma vôbec nemusí zaujímať.

9. Mapy druhých sú správne pre druhých. Nemám právo im ich brať, ale mám právo presadzovať vlastné ciele a rozšírenie mojej filozofie má zmysel len ak tým naplním nejakú svoju potrebu, alebo ma posunie bližšie k mojmu cieľu. V skutočnosti sa rovnako dobre mýlim ako druhí, a o pravdu aj tak nejde.

10. Ja som príčina tohto sveta. V súčasnosti je najefektívnejším podkladom vytvárania máp (filozofií) viera, že všetko na tomto svete má príčiny a z toho vyplývajú dôsledky. JA viem byť príčinou takmer všetkého (priamo či nepriamo). Preto som súčasne aj dôsledkom všetkého, a moja sila v mojom vesmíre je ekvivalentná zodpovednosti, ktorú som ochotný prijať ako príčina dejov okolo seba. Čokoľvek čo vykonám nie je hriechom a pojem dobra je ekvivalentný dôsledkom, ktoré chcem a pojem zla dôsledkom ktoré si neželám.

11. Svety druhých sú pre mňa podstatné z dvoch hľadísk: rozšírenie si vlastného a použitie ich sveta v svoj prospech. Druhým nie som nič dlžný, a nekonám NIKDY dobro čisto v ich prospech. Dobro konám v svoj prospech a celé toto je efektívne práve preto, že celý svet okolo mňa je už môj a chcem ho zlepšovať. Nezaslúžim si uznanie, pretože chcem robiť dobro, som konštruktér a robím dobro pre druhých, lebo ma to naplňuje. Nakoniec je to môj svet. A ak sú ľudia okolo mňa šťastní, klape to celé lepšie. To je zmysel, ako to nazývajú druhí "konaním dobra". Sebaobetovanie treba odsúdiť, je kontraproduktívne a je prejavom slabej osobnosti. Nikto nikoho neprosí o sebaobetovanie a jediným výsledkom je vyvolanie viny v druhých, čo je negatívne. (pozn. na okraj - veľmi podobné podstate trhovému mechanizmu kapitalizmu a evolúcií. Treba si uvedomiť, že druhí sú súčasť okolia a podobne ako pri symbióze dobro konané pre prostredie sa spätne vráti v nejakých výhodách)

12. Dobro a zlo... je relatívne. Je to schopnosť hodnotenia cesty. Cesty k cieľu. Je to subjektívne. Žiadne dobro neexistuje bez cieľa. Ak je mojim cieľom zničiť svet je dobre ak otrávim polovicu obyvateľstva. Ak je mojím cieľom zábava, hodnotím dobrý film ako film, ktorý ma zabavil. Môžem odhodiť tento koncept lebo zasa je to len abstrakcia, jedna vec môže byť dobrá jedným smerom a zlá iným. Sila koncepcie dobra a zla ale je, že dokážem veci nejakej kategórie zoradiť za sebou na dobré, zlé, horšie a lepšie. Preto si dokážem vybrať. Netreba v tom hľadať nič hlbšie, a treba si uvedomiť, že moja "stupnica" dobra je iná ako druhých, lebo ich ciele , potreby, motivácie sú iné.

13. Mapy treba odhadzovať. Treba sa prispôsobovať tomu čo sa deje naokolo a tomu čo chcem. Moje potreby sa menia aj svet sa mení, prečo by som mal veriť tomu istému o 5 rokov?

14. Najužitočnejšie filozofie sú tie, ktoré potrebujú najmenej pojmov. Ak staviam dom, je ZLÉ ak uvažujem v termínoch o atómoch, ich pravdepodobnostnej distribúcií... Ak som chemik, pojmový aparát fyzikov je pre mňa znova ZLÝ a neefektívny. "Dobrosť" mapy sa hodnotí na základe užitočnosti, nie presnosti.

15. Veriť v bludy je OK. Moja filozofia nie je o pravde ale o užitočnosti. To čo nie je pravdou, sa môže stať pravdou. Ľudia v staroveku si neboli rovní, lebo neverili v rovnosť. Ak by neexistoval nikto kto by v to veril, že je to blbosť, nikdy by sa to nezmenilo.

16. Pri argumentácií a manipulácii druhých treba odhodiť SVOJU mapu. Ak človek verí v Boha, treba to zneužiť v svoj prospech a nie hádať sa o nezmyselnosti pojmu Boh. Treba si vždy uvedomiť zámer argumentácie, cieľ... Po N-tý krát pravda aj tak neexistuje. Možno uhol pohľadu. Niekedy má zmysel bojovať za presadenie svojej filozofie, no často nie. Správny argument je to čo je v prospech druhého. Všetko čo je proti záujmom druhého je pri argumentácií nesprávne (či je to už pravda alebo nie), pretože v živote ide len o jedno a to sú VLASTNÉ záujmy.

17. Život je hra. Je orientovaná podľa cieľov, ale väčšinu času som na ceste za nimi. Ak nie som hrdý na to ako za svojimi cieľmi idem, plytvám svojím životom. Preto má zmysel obmedzovať svoje putovanie pojmami ako česť, hrdosť, rešpekt, fair play... A mám právo vykopnúť kohokoľvek zo svojho života, kto nie je ochotný pristúpiť na pravidla ktoré ctím. Netreba to brať osobne, je to hra.

18. Neexistuje nič ako "som povinný..." Nie som a nebudem kvôli tomu cítiť žiadnu vinu. Ale zato budem znašať dôsledky, lebo za tie som zodpovedný len a len ja.

No myslím, že nadnes už stačilo. A v čo veríte vy?