Prepáč mi mama. Aj ja robím chyby a často hovorím vety, ktoré ani nechcem. A potom mi to je ľúto a plačem. Nechcem aby si si myslela, že idem za Tebou iba keď niečo potrebujem. I keď to tak niekedy vyzerá, nie je to pravda. Idem za Tebou, lebo nemám za kým iným ísť. Viem, že tu budeš vždy. Keby sa mi niečo stalo, prešla by si tisíce kilometrov hoc aj peši keby bolo treba. Alebo keby som čokoľvek potrebovala, vzdala by si sa všetkého len aby si mi to dala. Preto idem za Tebou mama, keď sa niečo stane.
Včera večer som v knihe, ktorej ani neviem prísť na meno čítala, že rodičia majú vždy radi svoje deti. Je to jednoducho tak, akokoľvek sa nám niekedy zdá, že to nie je pravda. Aj deti majú radi svojich rodičov a potrebujú ich lásku. My si s Marekom často hovoríme, že sa máme radi. Aj s Jarkom si to často hovoríme. Aby sme to vedeli a počuli a pamätali na to.
Nechcem sa už s Tebou hádať, nechcem už ani na Teba kričať, nechcem už hovoriť, že mi nerozumieš. Chcem Ti viac hovoriť, že Ťa mám rada a že som rada, že si tu vždy. Že Ti ďakujem za tých 20 eur. Nie preto, že je to 600 korún, to vôbec, ale preto, že si mi ich dala aj keď som na Teba v ten deň kričala.
Miniem tú 20cku celú a niečo si na seba kúpim. A budem to hrdo nosiť a každému vravieť, že to mám od mamy.
