Občas si myslím, že si tu stále. Ťažké je zvyknúť si. Bol si často preč, „na cestách“. A keď si prišiel, priniesol si nám tie gumené bielo-ružové cukríky. Čo sa rozplynuli v ústach. A raz aj korčule. Spomínam si.
Minule, keď som upratovala šuflík v obývačke, našla som Tvoje pracovné dokumenty. Pamätáš? Ako malá som Ti pomáhala vypisovať cestovné výkazy, lístky. Sedeli sme za tým našim stolom, dlho do noci. A potichu. Bola som Tvoja asistentka. „Iba“ žiačka základnej školy, ale dôležitá. Pre Teba určite. Vždy si mi veril. A povzbudzoval ma, že všetko zvládnem. „Lucia, tá má takú hlavu, že všetkých položí na lopatky.“ „Naša Lucia je najlepšia v triede.“ „Neboj sa, len choď, čoho by si sa bála?“ Škoda, že tu nie si. Aby si mi to občas pripomenul.
A keď som nevedela prevody? Dnes sa z toho smejem. Ako som kreslila meter. Centimeter po centimetri, milimeter po milimetri. Zvláštne, ale odvtedy tým prevodom fakt rozumiem.
Hovoril si, keď si ma priniesol z nemocnice, malý uzlík „dieťa moje, kedy Ty vyrastieš?“. A vidíš, vyrástla som. Len Ty tu už nie si.
Zvykol si spávať na tom našom rozbitom gauči. V obývačke. A chrápal si. Časom sme si ale zvykli. Aj ja. Ale som Ťa prekukla. Neverím, že si ozaj spal :) V okamihu keď sme vypli telku, si sa zobudil.
Milovala som nedele, keď sme lúštili krížovky. Ty na tom gauči a ja za Tebou. Dodnes ich mám rada. Tie krížovky.
Ani na tú facku nikdy nezabudnem. Keď si ma celý deň hľadal. Asi som nebola najlepšie dieťa. Viem ale, že Ty si bol najlepší oco, aký si len mohol byť. Budem si pamätať len to pekné. Na to iné som už zabudla. Veď „láska prikrýva množstvo hriechov“.
Viem, že je Ti tam hore lepšie. A viem aj, že na mňa dávaš pozor. Proste to viem. Milujem keď sa mi s Tebou sníva. Akoby si bol na chvíľu pri mne. Budeš mi chýbať. Aj tieto sviatky. I keď sú to už štyri roky, čo som Ťa naposledy videla. Tam v nemocnici. Keď som Ti ešte poslednýkrát podala vodu a rožok so šunkou. Lebo si bol smädný a hladný. Asi.
Chcem Ti povedať, že sme v poriadku. Ja, mama aj Marek. Dobre si sa o nás postaral. A to zlé sme Ti odpustili. A na to dobré radi spomíname. Stále nám (mi) chýbaš. Aj keď sú to už štyri roky. Teším sa, keď sa znova uvidíme. Možno už dnes v noci. Keď prídeš do môjho sna... A ešte aby som nezabudla. Mám Ťa rada. Ešte stále. A ešte viac.
Jediná fotka, ktorú mám po ruke :)
