Jarko je učiteľ a ja milujem, keď mi rozpráva všetky tie (ne)úsmevné príhody :). Ako sa Lacko s bratom stále hlásia, keď sa opýta, kto chce ísť odpovedať. A keď dostanú 3 a opýta sa, či sú spokojní so známkou odpovedajú áno :) A že mali už osem 3 a stále sa hlásili odpovedať.
A že mu decká nosili pamätníčky a on to chudák do noci kreslil, lebo veď viete, decká si tie obrázky porovnávajú, komu pán učiteľ nakreslil krajší :)
Alebo ako sa mu včera Jožko pred tabuľou rozplakal, že je lajdák, preto sa neučil :) a že sa priznal, tak mu dal pán učiteľ trojku :) a že aj zopár šikovných žiačikov má a tých starších nechá prepadnúť, keď sa neučia a hotovo. :)
Aj Miška mi vravela, že učitelia na strednej jej dali do života veľa. Hej, že to boli hlavne vychovávatelia. Vtedy na školách, vtedy sme to inak videli. A teraz sa s nimi vždy radi stretneme na ulici.
Už sa teším, keď mi bude Jarik znovu rozprávať. Ja viem, s tým učiteľstvom je asi veľa roboty. Vidím len to pozlátko. Predsa ale, zážitky zo škôl a naši učitelia sú to najlepšie, čo si zo škôl vždy budeme pamätať. Držte sa učitelia! A nedajte si svoje povolanie!
