Povedia, že nemusí byť modelka. Ale neverím, že by takú nechceli. Minimálne, aby im ju iní (muži) závideli. A my si potom odopierame čokoládu, pizzu, hranolky, syr. Len aby sme sa im páčili. I keď, genetika fakt niekedy nepustí.
Moja známa mala pravdu. „Akoby na tom záležalo! Čo z toho, že má žena dokonalú postavu, keď si s ňou muž nemá čo povedať?“ Či to im nevadí?
Mala som v triede spolužiačku. Bola ozaj krásna. A raz sa na ňu díval môj spolužiak. Pamätám si. „Páči sa Ti?“ pýtam sa. A jeho odpoveď ma prekvapila. Milo. „Čo z toho, že je pekná?“...odmlka.. „Keď je hlúpa?“
Viem, žena má byť okrasou muža. Si myslím. Ale aj kvetín je mnoho. A všetky sú krásne. A rôzne. Jedna rozkvitá do šírky, iná je štíhla a vysoká s voňavým kvetom. Ja milujem zeleň a pre môjho brata kvet bez kvetu nie je kvet. Len burina.
Chcela by som muža, ktorý bude milovať (aj) moje telo. A pohladká aj moje brucho. I keď bude veľké. Dúfam, že ma raz nájde. Teda určite!
Ženy, všetky ste krásne! Ako kvety! KAŽDÁ OČARÍ INÉHO!
