...
I’m coming home
I’m coming home
tell the world I’m coming home
Let the rain wash away all the pain of yesterday
I know my kingdom awaits and they’ve forgiven my mistakes
I’m coming home, I’m coming home
tell the world that I’m coming
Občas sa veci pokazia, zdá sa. A možno sa len dostávajú do tých správnych koľají. Napríklad taká M. Braňo sa nás pýtal, odkiaľ sa poznáme. To Vám bol trapas teda! Ešte teraz sa smejem. „Vieš, kedysi sme milovali toho istého muža.“ bola odpoveď. :D Fakt sa z toho smejem. Smiešne to je, dnes. Škoda, že vtedy nebolo. A tak mám vlastne nádej, že čo sa pokazilo samo sa opraví (prípadne Samo opraví) a čo sa rozbilo, no minimálne to zlepíme. Alebo ako s tou mojou klávesnicou. Stále mi tam to „find“ skákalo. Môj „verný“ priateľ. Nie a nie sa ho zbaviť. Smiali sme sa z toho, ale no, malo to symboliku. Nakoniec sme ju vyhodili a kúpili novú. A je lepšia a krajšia a už ani nezlostí.
...
If you ever lost a light before, this ones for you
and you, the dreams are for you.
Dnes som našla miesto kde budeme chodievať na hokej. V Miláne, v tej zašitej talianskej kaviarničke, na hompáľajúcej sa lavičke, s M. a s Vierou (ona nemá rada keď ju takto volám, ale tak sa predsa volá). Minimálne do 15. mája, či ktorého a potom, budeme sledovať talianskych spevákov a jesť pri tom celozrné ciabaty. A piť skvelú kávu a ďakovať, že takú nemáme v robote, lebo by sme ju pili od rána do večera. Minimálne. Potom vyfajčíme tú krabičku slimiek, čo sa chystám ukryť si v kabelke, M. si dá na pery rúž. Pre istotu. A potom pôjdeme. Snívať o lepších koncoch...
...
I’m coming home
I’m coming home
tell the world I’m coming home
Let the rain wash away all the pain of yesterday
I know my kingdom awaits and they’ve forgiven my mistakes
I’m coming home, I’m coming home
tell the world that I’m coming
