
Poobede. Utekám. Nastúpim. Sadnem si. Vrava. A potom decká. Nanajvýš štvrtáci. Na základnej škole. Boli štyria. Chalani. A vulgárni a hluční. Ale hrozne. Rozprávali vtipy. A nahlas. A v nich slová: vaginálny tampón, štetka, hlúpa blondínka, cigán a potom ešte vulgarizmy. Aj som bola unavená, aj by som si podriemala, aj uvažovala nad dňom a nesmrteľnosťou chrústa. Ale toto ma prebralo. Ozaj. Pani čo sedela oproti mne si až presadla. A pritom sa nahlas smiali, pokrikovali po sebe, vešali sa po všetkom čoho sa mohli chytiť, otvárali okná. Nekonečná cesta. Vybehla som. Kde sa podelo to čaro?