„Nezvolíš do verejného života politiky a vecí verejných politika,politika zlého a politika neznalého vedomosti k tomu potrebných“. Súhlasíte s mojím názorom, že potreba takého prikázania vo svete politiky je veľmi, ale zdôrazňujem veľmi potrebná, pre dobro nás všetkých,v čase korupcie a rozkrádania, (viac sa hovorí ako koná v tejto veci, aj keď po menších deliktoch sa objavujú riešenia aj väčších, ale zatiaľ len u našich susedov, ktorí boli vždy o krok vpred...) ale aj aktuálna.Viem síce,že samotné jedenáste prikázanie by nič neriešilo,je potrebné ho navrhnúť,predložiť na diskusiu širokej verejnosti, schváliť s prípadnými pripomienkami väčšinovým výberom vyVolených (na to je fenomén koaličná rada, pri jednofarebnosti vlády táto nie je potrebná) a po širokej a zmysluplnej diskusii zvyšnej časti vyVolených ho prijať ako platne prikázanie celej spoločnosti.Lenže je tu problém, už desať existujúcich prikázaní je (s)ústavne porušované a to samotnými ich šíriteľmi a je sprevádzané mnohokrát až doslova nechutnýmiskutočnosťami.Kto však chce prijať určité pravidla etiky a slušného správania sa v bežnom svojom živote a v živote spoločnosti , nepotrebuje sa skrývať za slová hovorcu a obklopiť sa splnomocnenom pre etiku a protokol.Tieto skutočnosti sú dané už v ľudových prísloviach, uznávaných múdrostiach našich predkov, veď posúďte sami napríklad pri hovorcoch platí „Hovoriť striebro, mlčať zlato“, „Niekedy menej znamená viac“. Jasné tam, kde vyVolený nevie ani čitať, je potrebný nielen hovorca, ale nech mu schvália aj niekoho zodpovedného na čítanie (ale nech si to platí zo svojho).Ďalej, splnomocnenec pre etiku a protokol komu to pomáha a hlavne kto to potrebuje, ten si to musí uvedomiť už pri vstupe do verejného života, alebo na funkciu získanú výberom a splnením daných podmienok.Česi majú aj na to príslovie „Komu není vzhůru dáno, v apatéce nekoupi.“Teraz to vyznelo, že som zaujatý voči hovorcom, splnomocnencom a chcem zvyšovať nezamestnanosť ich prepúšťaním(mimochodom aké by bolo % zvýšenia nezamestnanosti v dôsledku ich prepúšťania). Nie,len mám na ich funkcie svoj nemenný a stály názor(aj keď nikdy nehovor nikdy). Nech si napríklad vytvoria živnosť, alebo založia podnik poskytujúce ich služby.Ak bude niekto potrebovať určite ich služby využije, ale nech si za to aj zaplatí samozrejme z vlastného, keď nedokázal dostatočne využiť bezplatné zdroje nášho vzdelávania.Schopnosť hovoriť, čítať, písať a etiku slušného správania, by mal každý z nás získavať počas života prirodzenou formou a postupne svojím vývojom. Vtedy, keď to má najviac vyVolený využívať , nedajbože sa prípoji k tomu arogancia moci, prípadný nedostatok finančných prostriedkov potom hrozí , že hovorca a splnomocnenec pre etiku a protokol sa stáva len nákladovou položkou zaťažujúcou náš štátny rozpočet, rozpočet samospráv a rôznych ďalších organizácii, Stojac za chrbtom hovoriacom chlebodarcovi sa nestačí čudovať jeho slovám a gestikulácii. Tak ako je to vlastne s tým jedenástym prikázaním, je potrebné alebo...?
Jedenáste prikázanie....,,Nezvolíš..." !
Názov som si zvolil aj pod vplyvom, že aktivovanie článku, ktoré by som chcel vykonať po uložení do bloggu, bude zhodné s jeho počiatočným úvodným slovom. Teraz ma napadlo, či rozhodujúci vplyv nemala pesnička vytiahnutá z môjho podvedomia známa so slovami ,,jedenáste prikázanie... Alebo to bolo niečo iné... Jedno je však isté, že tvorba a platnosť prikázaní bola jasne daná a je trvalo nemenná. Ale čo človek neurobí, len aby sa zviditeľnil a dostal sa do pozornosti dianí vecí verejných ( ako príklad môžu slúžiť vedúce osobnosti rôznych štátov a ich vyjadrenia o zmene a prispôsobovaní prijatých pravidiel po vstupe do nemenovaného zoskupenia ). Sami určite uznáte, že v o ľ b y takýmto dianím sú a na akejkoľvek úrovni aj budú. Teraz asi vyhodnocujete aktuálnosť tohto článku a hovoríte si ,,dobré ráno“, nevieš, že je už dávno po voľbách. Lenže aj samotné prikázania boli vytvorené pre nás všetkých a do obdobia ďalekej a ,,š ť a s t n e j b u d ú c n o t i". No, ale už konečne dám to spomínané jedenáste prikázanie , o ktorého opodstatnenosť tu ide.
