Občan mesta Prievidza,SR a EÚ.Moje webove stránky:príbehy a skutočnosti,ktoré píše (Môj)život a...http://fercak.blog.sme.sk/http://www.facebook.com/QuoVadis Prievidza Téma: Myslíte, že sa Vás to n e t ý k a? https://www.facebook.com/pages/T%C3%A9ma-Mysl%C3%ADte-%C5%BEe-sa-V%C3%A1s-to-n-e-t-%C3%BD-k-a/421079364613366?ref=hl Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Pred 15-imi rokmi sa mesto zbavilo svojich bytov predajom ich obyvateľom. Napriek nízkej cene za tieto byty, rôznym ponúknutým výhodám pri odkúpení ich nájomníkmi, veľmi rýchlo zisťujem, že tak mesto urobilo len a len účelovo. Nedokázalo sa starať o svoj majetok a tak túto zodpovednosť prenieslo (ako aj množstvo iných) na bedrá svojich občanov, ktorých nutnosť bývania a vidina tzv. lacného odkúpenia bytu priviedla k ich vlastníctvu.
Je to môj 13-blogg a taktiež moja trinásta komnata od doby sasikománie na nemenovanej sieti. Fenomén tejto siete, v dobe jej zviditeľňovania zohral významnú úlohu. Tieto okolnosti som si retrospektívne začal uvedomovať až po objasnení určitých skutočnosti. Meno vlastníka, jeho spojitosť s touto firmou, jej účtovanými kilometrami, ale hlavne ambíciami jej majiteľ vo verejnom živote. Pretože si chcem vyskúšať aj účinok pôsobenia krátkosti bloggu na prípadný počet kliknutí na nadpis alebo pokračovanie článku, tak ozaj len krátkosti
Pre vysokoškolákov,ale aj pre iných... Téma opisovaná v tomto bloggu bola naznačená v článku o mojich pochybnostiach „Mám diplom zaslúžene?“. Reakcia na jedinú vetu, „A to som ešte nespomenul absolvovanie povinnej vojenskej katedry“ zaznela v slovách diskutujúceho „Ej veru, vojenská katedra :) , to boli časy ...“ rozhodla o symbolickom tuctovom (významovo dvanástom pozn. autora) , ale možno aj tuctovom, to radšej nechám na čitateľov článku, aby posúdili, či spolu so mnou im dobre padla spomienka na staré „dobré“ časy.
Názov som si zvolil aj pod vplyvom, že aktivovanie článku, ktoré by som chcel vykonať po uložení do bloggu, bude zhodné s jeho počiatočným úvodným slovom. Teraz ma napadlo, či rozhodujúci vplyv nemala pesnička vytiahnutá z môjho podvedomia známa so slovami ,,jedenáste prikázanie... Alebo to bolo niečo iné... Jedno je však isté, že tvorba a platnosť prikázaní bola jasne daná a je trvalo nemenná. Ale čo človek neurobí, len aby sa zviditeľnil a dostal sa do pozornosti dianí vecí verejných ( ako príklad môžu slúžiť vedúce osobnosti rôznych štátov a ich vyjadrenia o zmene a prispôsobovaní prijatých pravidiel po vstupe do nemenovaného zoskupenia ). Sami určite uznáte, že v o ľ b y takýmto dianím sú a na akejkoľvek úrovni aj budú. Teraz asi vyhodnocujete aktuálnosť tohto článku a hovoríte si ,,dobré ráno“, nevieš, že je už dávno po voľbách. Lenže aj samotné prikázania boli vytvorené pre nás všetkých a do obdobia ďalekej a ,,š ť a s t n e j b u d ú c n o t i". No, ale už konečne dám to spomínané jedenáste prikázanie , o ktorého opodstatnenosť tu ide.
Každý kto počúva, mnohotokrát aj nechtiac reklamné zvuky svojho okolia sa dozvie, že na Slovensku existuje obchod plný života. Ja som odhalil dôvod, prečo je tomu tak. Možno s názorom na túto skutočnosť niekto nebude súhlasiť, pretože je dôležitý aj uhol pohľadu. Záleží tiež na okolnosti, informácií, pozícií na ktorej sa hodnotiaca osoba nachádza a prístupu zúčastnených osôb k vzniknutým problémom s tým súvisiacich. Do vzniknutej situácii, pre znásobenie účinku článku, využijem len dve návštevy nemenovanej obchodnej siete plnej života. Po prečítaní článku možno aj vy vyhodnotíte, že vniknúte okolnosti sa skĺbiť môžu a výsledkom by mohol byť aj preplnený obchod, nielen plný. A možno ste podobné situácie sami zažili.
Zdá sa mi, že je to správna otázka, alebo je to veľmi dobrá otázka, zaznie v poslednej dobe pri rôznych debatách s úst diskutujúcich, pri čakaní moderátora na zmysluplnú odpoveď prizvaného a musím povedať, že často aj erudovaného hosťa vysielanej relácie. Tento úvod však považujem za akési naťahovanie drahého vysielacieho času, alebo votrenie sa do priazne moderátora, ktorý predsa musí dávať dobré otázky, ak chce dosiahnuť sledovanosť diskusnej relácie a tým udržať aj svoju osobu v pozornosti poslucháčov a divákov. Zvláštnejšie to vyznie, keď začiatok každej odpovede sa opakuje zdôrazňovaním dobre a správne položenej otázky.
Študoval som na ,,hnojarine". Predchádzala tomu stredná všeobecnovzdelávacia škola s maturitnou. Aby som uspešne zvládol ,,strednú" musel som sa vzdať drogy zvanej basketbal.Basketbal dávkovaný každý deň minimálne dvakrát. Na raňajší tréning sme museli ,,podplatiť" školníka, poobede to bolo v rámci športových hier alebo tréning za nemenovaný klub. Dávali sme si, ako sa hovorí, do tela. Ale po častých víkendových zápasoch po celom Slovensku som v pondelok nastúpil do školskej reality a bola to katastrofa.Droge zvanej basketbal som musel dať zbohom. Začal som si zvykať na účinok novej drogy.
Čo to trepem,veď sa má hovoriť, že je konečne piatok. Ale povedal som si, že pri bloggovaní možno záleží aj na názve bloggu,veď uvidím, ako to v konečnom dôsledku dopadne.
Najskôr by sme mali definovať kto je chudobný ako protiklad bohatého. Pri rozdávaní potravín financovaných z Európskej únie je už teraz jasné, že sme chudobnejší my všetci. Vyšetruje sa, kde je 3500 ton nerozdelených potravín. Chudobnejší sú tiež ľudia, ktorým potraviny mali pomôcť prilepšiť si a túto pomoc nedostali. V čase krízy by sa malo šetriť a nie plytvať, prípadne platiť za niečo čo vlastne ani neexistuje. Zaplatilo sa za potraviny, ku ktorým nemá nikto prístup a nedá sa zistiť, ani kde sú uskladnené. To sú posledné správy v médiách.
Je to otázka, ktorá rezonuje v našej spoločnosti už dosť dlhú dobu. Ťažko sa k tomu správne vyjadriť, veď každý z nás občas potrebuje ich pomoc. Keď je pomoc poskytnutá ako má byť uhol pohľadu je iný, ako pri čiastočnej pomoci, alebo sa aj stáva, že sa pomoci chorý človek nedočká. Pri zanedbaní zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotníckeho personálu nastupujú na rad emócie pacientov. Ak pacient umrie sú tu ešte silnejšie emócie pozostalých členov rodiny. Medzi ľuďmi je zakorenený názor, že lekárska solidarita je veľmi silná. Lekár proti lekárovi svedčiť nebude. O silnej solidarite lekárov v praxi svedči ich postup pri zvyšovaní svojich platov. Nátlakovou metódou dosiahli svoj stanovený cieľ a platy sa im zvýšili. Do akej miery to je síce otázne, ale už sa nevyhrážajú svojím odchodom za hranice našej vlasti. Nebude to snáď blížiacim sa obdobím dovoleniek?
Žijeme v uzavretom, z obidvoch strán často chodcami priechodnom, prostredí dvoch spoločenstiev obytných domov na prievidzskom sídlisku Píly. Priľahlé pozemky a aj trávnatý porast s detským pieskoviskom (súkromne vybudované, pretože staré pieskovisko s hojdačkami a preliezkami niekto veľmi aktívny dal bez akejkoľvek náhrady zlikvidovať) sú stále tými istými členmi spoločenstiev udržiavané a neustále skrášľované. Už to asi vyznie ako zaujatosť proti mestu, ale ako sa hovorí,, kto neverí nech tam beží“, mestský pozemok s parkoviskom je v dezolátnom stave.
V prvom rade sú to charakteristické bytové domy, tak sa dočítame v médiách. Objavujú sa prvé spoločenstva prievidzských vlastníkov bytových a nebytových priestorov, ktoré z fondu opráv a úverov vykonávajú ich kompletné rekonštrukcie. Dalo by sa povedať, že staré sídlisko Píly sa vynovuje. Bytové domy odpredané v poslednej chvíli pred potrebnou rekonštrukciou zmenili vlastníka. Mesto sa zbavilo obytných budov, je pravda za symbolickú cenu, ale zároveň aj nemalých finančných nákladov v podobe investícií do tak veľmi zanedbanej obnovy bytového fondu.
Pár slov na úvod: Jozef Cíger Hronský redaktor, nakladateľ, publicista, prozaik, autor literatúry pre mládež, tajomník neskôr správca Matice slovenskej. Usiloval sa o zjednocovanie všetkých slovenských prúdov a smerov vo svete a vyvíjal politickú činnosť proti socialistickému Československu. * 23.02.1896 Zvolen † 13.07.1960 Luján (Argentína) v roku 1993 previezli jeho telesné pozostatky do Martina na Národný cintorín. V centre prievidzského sídliska Píly sa nachádza Námestie J.C. Hronského. Zrejme jeho priorita výchovy detského čitateľa k estetickému vkusu a láske k slovenskej literatúre bola tiež dôvodom, že námestie je pomenované podľa tejto osoby.
