Na túto drogu,zvanú učenie, mučenie sa zvykalo ťažko, ale nakoniec sa dostavili úspechy. Po maturite vznikol ďalší problém, ktorý pomohol vyriešiť triedny profesor. Nedal hodnotenie národného výboru na stranícke vylúčenie otca, ktoré v tom čase bolo dôvodom neumožniť štúdium na vysokej škole. Ale nie o tom som chcel písať. Má to byť predsa úvaha o tom,či mám diplom zaslúžene. Študoval som v čase pevnej telefónnej linky a počítač,keď sme mali programovanie, sme prechádzali v bielych plášťoch cez dve veľké miestnosti,kde sa povaľovali množstvá kotúčov dierkovaného papiera. V dnešnej dobe študent bez mobilu a notebooku na ,,výšku" nech ani nelezie. O využívaní tohto fenoménu pri štúdiu možno neskôr napíšem niečo . Bez mobilu a notebooku sme museli absolvovať všetky cvičenia a prednášky v rôznych okrajových častiach mesta.Keď hovorím všetky tak myslím všetky. Chýbal nám k tomu aj vlastný dopravný prostriedok, ktorý je v dnešnej dobe tiež súčasťou povinnej výbavy študenta. Všetky tieto vymoženosti urýchľujú rýchlu mobilitu pri štúdiu na ,,výške". Opäť poukazujem na skutočnosť, že o týchto vymoženostiach bolo možné len snívať. Snívať,ale kedy. Učenia bolo strašne veľa. Tak sa noci trávili na študovni, pretože spolubývajúci strašne chrápali. V tom čase sa bolo potrebné pripraviť na cvičenie spôsobom, aby som zvládol vstupný test a mohol som ho tým absolvovať. Uznané cvičenie bolo, keď som zvládol výstupný test na konci cvičenia. Ak som neabsolvoval cvičenie, alebo nezvládol testy, bolo ho potrebné absolvovať s externistami v náhradnom termíne. Skúšobné obdobia zimných a letných semestrov sú mojou nočnou moru ešte doteraz ,ale to asi viacerých z nás. Niekedy boli obdobia,že sa mi neoplatilo vyzliekať z obleku, toľko bolo skúšok. Diplomovka, popri štúdiu náročné zháňanie literatúry, návšteva poľnohospodárskych podnikov južného Slovenska, pritom sa museli absolvovať povinné cvičenia a prednášky. A to som ešte nespomenul absolvovanie povinnej vojenskej katedry. Študent v tom čase to mal veľmi, veľmi náročné bez fenoménov dnešnej doby. Na záver, po piatich rokoch, bola obhajoba diplomovky a štátnice. Okrem pedagógov boli v komisii ľudia z praxe, vedy a výskumu. Týchto ľudí som poznal len ako osobnosti verejného života,osobne som sa s nimi stretol len pri štátniciach,kde dávali náročné otázky, na ktoré bolo potrebné erudovane odpovedať. Takže žiadne zrýchlene štúdium 4,6,8...semestre za rok,alebo pre tých netrpezlivých,vynaliezavých,titulov chtivých a vyVolených aj skôr. Tému mojej diplomovky nezabudnem asi nikdy a každému, kto sa ma opýta ju môžem aj povedať a predložiť, pretože mi ju nikto nezodpovedný nemôže skartovať. Takže moja odpoveď je ukrytá v názve tohto článku.
