Po režisérovi Dodovi Gombárovi (opravujem podľa dramaturgičky Zuzany Michnovej, ktorá si všimla moju chybu), ktorý v roku 2005 uviedol v Martine Psie srdce, sú Zápisky mladého lekára druhým Bulgakovom, ktorý sa mi vryl do pamäti. Knihu som si kedysi kúpil v Žiline na „Masaryčke“. Okamžite ma zaujala, no dnes ju už neviem nájsť — bude niekde v druhom rade, „uprataná“ medzi ostatnými. Bulgakov sa vydáva často, ale vždy zostáva autorom známeho listu, v ktorom napísal, že v ZSSR nie je možné žiť bez slobody.
Keď som ju vtedy chytil do ruky, Bulgakov mi rezonoval ako stála kvalita. Zápisky mladého lekára som dovtedy nečítal. Na zadnej strane bol krátky súhrn: „Mal tri ženy — od Boha, od ľudí a od Diabla,“ píše Nadežda Lindovská v sprievodcovi predstavením. Trikrát ženatý autor Majstra a Margaréty — to ma zaujalo.
Na predstavení som sa dostával do deja spolu s režisérkou, akoby som čítal knihu. Postavy sestier a lekára hrali presne. Pozadie tvorili aj moje osobné spomienky na detstvo v Krankasse v Žiline, kde sme kedysi bývali.
Marek Geišberg si ma získal hneď v úvode. Hrá samotného autora, ktorý komentuje príbeh mladého lekára, čerstvého absolventa s červeným diplomom. Krátka veta „Bol som mladý a krásny“ mi pripomenula spolužiaka Ľuda. Fyzicky nešikovný, všetko mu padalo z rúk, a jeho legendárny „kladivák hod“ prezuviek skončil za plotom, kam sa nedalo dostať. Smiali sme sa dva dni. Po rokoch som ho stretol — deti odrastené, krásna žena, klavír v obývačke. Ako si to dokázal? „Bol som mladý a krásny,“ povedal a nalial mi svoj najlepší koňak. Ocenil, že vidím krásu jeho ženy tak, ako ju vidí on celý život — ako spisovateľ a historik.
Michail Afanasievič Bulgakov mal rovnaké videnie a cítenie. Vedel pomenovať metaforu života v čase Ruskej ríše. Rodák z Kyjeva, narodený v roku 1891 v rodine etnických Rusov, mal 26 rokov, keď v roku 1917 v Petrohrade prevzali moc boľševici. Zažil všetko až po Stalina, ktorý ho vraj mal rád. No dedičia šialených pokynov chorého Lenina, po Majakovského smrti, uštvali aj Bulgakova — zákazmi, recenziami, zákazom publikovania, zákazom inscenácií. Literárna politika bola v rukách agresívnych ideológov, ktorí nenávideli „neproletárskych“ autorov, buržoáznych intelektuálov. Podobnosť s dnešným Slovenskom, ktorým sa prechádza štátny tajomník Machala, je až nepríjemná.
Bulgakov bol unavený. V roku 1930 napísal Stalinovi odvážny list — text, ktorý zverejnili až počas Gorbačovovej perestrojky v roku 1988.
Stihol zažiť prax lekára v nemocnici v Smolenskej gubernii: amputácie, nedostatok spánku, štyri roky nepretržitej služby, kým sa napokon dal na umeleckú tvorbu. Výkon Mateja Babeja v úlohe mladého lekára bol presvedčivý — stretáva sa s krutou realitou, kde rozhoduje čas, kým život nevytečie spolu s krvou pacienta. Plynie veľmi rýchlo.
Múdrych profesorov, ktorí mu v duchu radia, stvárnili všestranní Viliam Hriadeľ a František „Fero“ Výrostko. Fero behal po scéne s oslňujúcim čelným reflektorom — speculum frontale — ktoré sa používa dodnes. Zvyšuje autoritu lekára a umožňuje mu pozerať do ucha, hrdla či iných otvorov. Oslniť dokáže aj divákov, ktorí na chvíľu zaspia pri scénach stovkami pacientov unaveného mladého doktora, skrúteného na lôžku, často pod vplyvom morfia. Vidíme krutú závislosť, s ktorou autor napokon úspešne zápasil. Pomáhala mu jeho láska Anna Nikolajevna v podaní Zuzany Rohoňovej.
Ján Dobrík, univerzálny herec, stvárnil otca, vojaka, mlynára, muža so syfilisom, pisára — a nechal si na scéne trhať zub. Krv pôsobila naturalisticky. Mladý lekár Bulgakov nielen trhal zuby, ale riešil choroby od záškrtu cez ťažké zranenia až po psychické problémy pozostalých po mladej neveste. Pacientky dievča, rodičku, matku a mŕtvu nevestu, hrá v alternácii Vanesa Chmelková alebo Laura Murčeková. Okolo nich pobehuje babica, bylinkárka či pacientka s podozrením na syfilis v podaní Evy Gašparovej.
Bulgakov, podobne ako Čechov, patrí medzi literátov s medicínskym vzdelaním. Je dobré, že sa na martinské javisko vrátil autor Majstra a Margaréty. Podľa situácií, ktoré riešil, bol aj profesionálne zdatný doktor.
Zápisky mladého lekára sú pozoruhodné dielo, ktoré si zaslúžilo oživenie. Ukazuje „ruský svet“ v jeho krutosti aj ľudskosti. Napriek pokroku stále potrebujeme dobrého lekára, ktorý by vyliečil „Beštiu“ — chorobu, ktorá sa stále objavuje, cynicky zraňuje dušu aj telo človeka a prenáša sa pomstychtivo aj na "Pohodové" Slovensko.
Tešme sa, že dnešná slávnostná premiéra bude úspešná — ako aj celá sezóna divadla v Martine s Dotykmi a spojeniami.
