Ano stalo sa to mne predvčerom. To viete, starostí má dnes každý dosť, bezstarostných stretávam čoraz menej. Prišli nám montovať skrine. Už som nemohol počúvať to ranné trieskanie skriňami, ktoré nešli zatvoriť a hlavne keby sa dalo obliecť naraz mojej polovičke, alebo keby si to pripravila aspoň večer, všetko zostane na ráno a tak som sa tešil, že budeme mať tiché skrine so zasúvacími panelmi dverí, ktoré len tak "šumia". Bolo to starostí s výberom firmy, s ochotou vyjednávať a hlavne sa ujednotiť, čo bude stačiť a hlavne či mi bude stačiť moja peňaženka. Isté je, že ked mi povedali, že budem musieť vypratať izbu, že nebudem mať kde spať, nebolo mi všetko jedno, ked si zvyknete na svoju postielku. Ja som meral, Oni merali, zmluvy-nezmluvy sa uzatvárali (poviem Vám, že po prečítaní tých papierov, keby mi ich nedodali, asi by som tú 50% zálohu z s.r.o.čky nikdy nedostal...musel som len veriť, že nie sú podvodníci). Termín samozrejme nebol dodržaný, mojej sa navyše nechcelo vypratávať skrine, času mala dosť...až tu telefonát, že zajtra sa koná montáž! To bola akcia. Moja si vymyslela, že ked skrine, tak aj podlaha, a ked tak aj omaľovať. Všetky moje racionálne námietky zlyhávali, tiež aj na predstave, že napokon to bude Pekné!
Zvládli sme to! Skrine sme vypratali do vedlajšej izby, zvyšky si odviezli rómovia a Ja som položil svoju druhú "plávajúcu podlahu", bolo ju potrebné dokončiť do druhého dňa do 9 hod. Večer o 21hod. nám však suseda už nedala šancu pokračovať, rezanie a búchanie na Clik Clakový systém ju dokonale vyrušovalo v paneláku a kedže sme ju nechceli nechať pokračovať v trieskaní na ústredné kúrenie, zastavili sme práce s tým, že si privstaneme. moja však hovorí, že to mi nepomôže, lebo ona ide do roboty a začať môžem až o siedmej a sám. Ešte že máte kamarátov, ktorý sa len tak túlajú po meste, sú v montérkach, majú nástroje a hlavne plochu, kde je možné pozdlžne rezať 130cm kus. V tom zvoní telefón, že budú meškať. Dosť ma to potešilo, lebo už som toho mal ozaj dosť po tej rekonštrukcii izby, murárčina, maliarčina, podlahárčina, čistiaca čata...a tak som mohol odbehnúť aj do práce, ešte že mám tolerantného "šéfa". Od 9 hodiny uplynuly 4 hodky, ked sa mi ohlásili, že nevedia nájsť adresu, nič neobvyklé, ked ulice sú pokrútené, čísla poprehadzované a niektoré po otepľovacích prácach vôbec chýbajú...Po navigácii cez telefon úspešne začali chlapci z Oravy makať a večer okolo 19 boli hotoví, jedny dvere bude treba vymeniť, sú pokrútené, chýbajú časti konštrukcie a sú navyše poškodené...Do toho mi prestala svietiť lampa denného osvetlenia na aute a kedže som rád, ked mi veci fungujú, chcel využiť čas čakania kým dokončia skrine, robil som pokusy ako vymeniť žiarovku. Predstavte si, že som zlyhal. Sused mi hovorí, že to budem musieť dať dolu predné koleso, odskrutkovať podblatník a tak vymením žiarovku. To so teda skúsil riešiť so servisom, telefonicky mi nevedeli poradiť a tak mi navrhli, že to je v záruke, nech vyhľadám autorizovaný servis, ktorý je však značne ďaleko na takú banalitu. Kamarát mi poradil, preštuduj si návod, určite ho v aute máš. A fakt, bol tam taký nákres, kde niečo ťaháte, povolíte pérko a reflektor by Vám mal vypadnúť a potom je už výmena ľahká. No čo čert chcel, ja som cez ten otvor neprepchal ruku a péro som nedočiahol. To boli nervy, už to že som opäť kľačal, ako dva dni pri robení podlahy...fakt to je dobrá "svalovica". Jeden z montérov sa ponúkol, že to vymieňal, ale na staršom modely auta, ale ani jemu sa nedala prestrčiť ruka...
Psa sme potrebovali venčiť a Moja mi hovorí stav sa u susedy a dones Hlivu-hubu, čo pestujeme u suseda v pivnici. Psa som dvakrát ešte nahováral, aby sa držal pri mne (občas ho treba trénovať aj bez vodítka...), ale ked zmizol (ktorý by sa netešil, ked je celý deň v paneláku) a ja som stále nemal vymenenú žiarovku, montéri odchádzali a suseda sa v dialke objavila, čo som bol rád, aspoň nemusím hádzať skalu do okna, lebo Oni nechcú mať zámky na diaľkové elektrické ovládanie, oni šetria na chodbe (od poslednej vypálenej žiarovky už ju nikto nechce vymeniť) a nechú funkčné zvonce, lebo by im stále niekto vyzváňal...Bežal som pre Hlivu, ešte som im pomohol vyniesť debničku dreva, kúria si pevným palivom, lebo je to lacnejšie....ked mi zazvonil telefon, že či mám Lemona!!! Do mňa akoby strelilo, úplne som v tých starostiach zabudol, presne, zmizne z očí a potom aj z mysle!
Moja videla vôdzku, obojok s medailonikom číslom 2062 od mesta a kedže sa so psom pred chvíľou hrala, tak jej to bolo čudné, vedže ja si ho vždy dávam na obojok...
Stmievalo sa a čo malo nohy, oči, bolo zbuntované a hľadali sme Lemona. Lemon je vlastne citrón ako mi povedal môj syn. No je to zmierňujúci názov, meno našeho psa, ktorého ked som videl po prvý raz, ako ho dávajú deti na narodeniny mojej ženy, vyriekol som, že odteraz prestávam existovať, bude LEN ON. Zhodli sme sa že ho teda budeme volať Lemon ako zmierlivá alternatíva mena. Krúžili sme okolo paneláku, prebehli sme dvakrát schodisko na 8 xpodlažnom paneláku, čo keby sa dostal dnu, že ho niekto pustí a kňučí niekde na hornom podlaží, boli sme aj na Chotárnej, kde je kolónia, kde si občas zatúlancov berú domov, bol som v pneuservise, kde som bol so psom naposledy a vysvetľoval som managerovi, že to je môj náhradný šofér, lebo ja som indisponovaný odviezť autu zo servisu...
...skrátka zachránila nás Polícia, kde dobrá duša, vraj nejaká pani doniesla naše šteňa, ktoré sa túlalo po miestnom moste cez Turiec smerom k cvičisku psov, kde často s naším psom chodievame. Na tom moste som ho hľadal ako prvé miesto a na Políciu sme volali ako na posledné miesto.
Chcem týmto neznámej pani vysloviť Poďakovanie, že našla našeho Lemona, miláčika celej rodiny! Čo tam po všetkých starostiach...na tie sme zabudli.
