Vonku predsa, sme zvyknutí aj keď sa nič nedeje, na sociálny odstup. Takže by nemal byť problém, aj hygienický odstup a trhovník s rúškom. Bola by to škoda a nástup zasa, akejsi doby temna, hoc sa vírus začal správať mutovane a počet obetí, klesal. Tak hovoria štatistiky s porovnaním troch mesiacov prvej vlny COVID-19 a týchto posledných troch.
Vraj uvidíme za 14 dní, nákaza má vývojové štádium. Odborník na testy tvrdí, že do mesiaca, má každý nakazený výsledok. Buď prežije alebo nie. Ale je vysoká pravdepodobnosť, že choroba nechá trvalé následky.
Nejde mi toto strašenie po chuti. Nejde mi ani to, že divadlá, zasa nebudú hrať. Nebudú hrať, aby ľudí naučili, ako to vlastne žijú. Je to ich obraz, to nie je hra. To sú skutočné príbehy ľudí, prevažne, čo sa hrajú.
Niekto sa rád hrá na vojaka. „Ukážme im silu našich zbraní!“, možno to bude zásadná veta politikovi s mocou, keď vojačik povýši na generála. Kdesi v kopcoch Náhorného Karabachu, to zasa rozpálili. Jedna strana, chce dobyť územie, druhá ho bráni. Zodpovední sú však tí, čo im dodávajú zbrane a muníciu. Rečnia na ich podporu a rozpaľujú konflikt, ešte viac.
Žeby tam nemali žiadnu Pandémiu? Trápi ich územie, keď vírus lieta aj cez hranicu? Alebo niekto zasa odhalil vinníka.
Zákaz omší, spovedí...Napadlo ma, že asi aj zabudnem, po dobu zákazu, na všetky hriechy. Nedávno rezonovala téma, odluka cirkví od štátu. Že by to nebolo dobré, keby sa oddelila cirkev a žila len z vráteného majetku?!? Potrebujeme, aby nám štát vyplácal rentu, ako doteraz. A už je tu krik, že štát nemá čo nariaďovať biskupom. Dobrý dôvod, dokončiť odluku a bude pokoj, hádam aj pokoj zbraní.
A ten Michalský, by mohol byť tiež. Osláviť úrodu treba, veď sa vraj, až tak moc nemení, len na rúško a odstupy dávať väčší pozor. Robiť musíme, ak chceme žiť.
