Malá krajinka v strede Európy zažila opäť streľbu. Boli sme zvyknutí do roku 1989, že sa tu strieľalo ako sa hovorí až „besne“. Streľníc a vojenských uzavretých priestorov tu bolo až až. O modrú knižku som sa nesnažil hoci som na ploché nohy mohol, kedže susedovi ju dali. A tak som si tie priestory mohol pozrieť zvnútra aj si zastrieľať, hodiť granát, behať v maske a atombordeli ako sa volal nepriedušný oblek, ktorý by nám aj tak moc nepomohol.
Nuž po streľbách z pištolí, samopalov, granátov na dvore, čudných samovrážd pod vlakom, nehodách vysokopostavených politikov, výbuchoch áut sa to tu ustálilo. Majetok rozdelený, teritória ustrážené a môžeme robiť ctihodnú politiku.
Po ekonomickom utíšení inflácie, nastáva čas Slovenského tigra. Vstupujeme do EÚ a NATO, ukotvujeme sa v bezpečnom a bohatom prostredí, kde má už skoro každý auto, byt, chatu a 2x dovolenku pri mori. Svedčia tomu aj tigre či levy na bránach spoluobčanov, ktoré si doviezli z Veľkej Británie aj s autami, ktorým skončila povinná poistka, ktorá tam je nesmierne drahá a oplatí sa také auto jednoducho streliť našincovi, ktorý sa o poistku „postará“ kým mu na to neprídu. Potom vidíme tieto osady obložené nepojazdnými vrakmi.
Ráno pozerám na fotografiu žilinského „Bulváru s jedným osamelým autom“, ktorý vytvoril architekt Ferdinand Čapka a v začiatkoch, keď mu stačil byt a garáž na Pivovarskej ulici aj uprostred širokého námestia s okrasným parkom uprostred býval. Dnes tam má tabuľu, ako mu ju dal urobiť spolok Žilincov kde určite nechýbal Ľubomír Feldek. Ja mám vždy problém zaparkovať hoc aj v garážach Auparku, ktoré sú stále preplnené.
Nuž verejnosť sa má dobre, ako stihla mať aj historickú úlohu s neziskovkou s krásnym názvom „Verejnosť proti násiliu“. Bolo to hnutie.
Dnes som pohnutý že nás verejnosť chcú vytlačiť z účasti na politike.
Zoznam pozvaných je tajný, ale presiaklo že tam nesmie chýbať Rusko a jeho blahorodie zástupca.
Verejnosť si už tipuje, kto bude amnestovaný ako prvý. Samozrejme určite z dôvodov že boli porušené jeho práva a bol mučený. To fakt sa pýtam zainteresovaného a informovaného bez uniformy?
Pozri video Káľavský o tom hovorí, ako bol psychicky jednoducho mučený. Stačí podržať listy rodine. Už nespomenie väzobný režim, že je alebo môže byť iný.
Bosna a Hercegovina časť Republiky Srbskej je útočisko časti verejnosti, ktorá prichyľuje účastníkov vojny v polícii.
Mimi Šramová odhaľuje úkladné praktiky väzobného týrania.
Ján Káľavský nepotrebuje poznámky, všetko si pamätá, ako bol nasadený Santusovou, aby vynášal a rozbil vyšetrovanie, ktoré by mohlo siahať do výšin „Ctihodných ľudí“.
Všetci čo vyšetrovali na čele s Hamranom sa vraj pohybovali na tenkej hrane. To však nenasvedčuje že by porušovali zákon ako o tom svedčí rozhodnutie súdu, že stíhanie „Čurilovcov“ je nedôvodné.
Verejnosť sa môže len domnievať, kto tu riadi sabotáže ak sa účastníci utekajú schovať do Bieloruska, Srbska, Ruska.
Nová vláda víta vracajúcich sa účastníkov špikovania vulgárnosti a nenávisti, uvoľňuje im zablokované majetky veď oni len behajú na motorkách a potrebujú ich niekde parkovať a sem tam si zastrieľať.
Skrátka verejnosť potrebuje niekde vypustiť známy ventil.
Politik potrebuje stále ukazovať správny Smer a zavádzať verejnosť, napríklad že sa pokúsi očierniť opozíciu, ako to robia okamžite po atentáte viď Blaha a teraz upriamujú pozornosť na Demokratov, ktorý vedia a môžu rásť. Jaroslav Naď by bol aj dobrý premiér, ako bol dobrý minister obrany, ktorý pomáha napadnutej krajine Ukrajine lebo väčšina vie kto je agresor.
A tak tu máme smerovanie a zvyšovanie vzdialenosti, VIP osoby už nebudeme vidieť spontánne, ale možno len zo záznamu s vystrihnutím „breptov ala Gašparovič“ a možno aj pravdy o tom, ako im stúpa Sláva do hlavy z moci a tak jednoducho urobiť z politika aj Kult osobnosti, ktorý nám tak dlho chýbal aby sme mali nielen Martýra ale hneď aj symbol moci možno v dlhej noci. Takto si predstavujem Inauguráciu za zatvorenými dverami.
