Masovú Katyň a koncentráky s ľuďmi, označenými dodatkom R.U., „Návrat nežiadúci“ sme už zažili. Má nám táto reportáž, naháňať úmyselne strach!?
Ukazujú nám osadu, ktorá je v karanténe, jeden sa čuduje, prečo ho majú testovať?
Vajda na kameru hovorí, že kto je pozitívny, nesmie to vedieť, hlavne okolie, všetci si tak držia dištanc. To má byť milosrdná lož?
Myslel som si, že karanténa skončí po týchto čudných Veľkonočných sviatkoch. Osvietení politici, sa snažia uvoľniť ekonomiku. Svetlo ani netreba, bije do očí, že veci nefungujú.
Máme čas, ešte do utorka. To už ozaj neviem, čo bude, tak rýchlo ideme dolu kopcom.
Už to vraj nikdy nebude rovnaký svet, ako bol. Dlho žiadne cestovanie, lietanie.
Cynická obluda a dokonca aj cynik, vie byť upokojujúci, paradox dnešných dní.
Poetické tesne predtým. Realistické ticho, po tom. Nikto nič nevie, sú len otázky.
Netrúfam si povedať, pri tej kritike Matoviča, čoho sú schopní jeho odporcovia dokázať. Napätie tu je. Hrozby tiež. Zavalení sme číslami jednej choroby. Ľudia prestali umierať na ostatné? Sused mal obojstranný zápal pľúc v máji 2019, symptómy tejto COVID-19 totožné, ale musíme veriť WHO, že ide o nový vírus a najväčšiu hrozbu v histórii....ulice sú prázdne. Väčšina sa bojí...dať aj rúško dole, hoci sa im zle dýcha.
Keď natvrdo strhávali v Moskve sochu Felixa Edmundoviča Dzeržinského,
nebol taký krik, ako teraz, v reakcii na premiestnenie sochy Ivana Stepanoviča Koneva!
Čím to je? Menia sa pomery? Už to nie sú naše ciele, ktoré boli hodnotené, ako najvyššie priority?
Ján Čarnogurský mení postoj. Chce kúpiť sochu Koneva a umiestniť ju na vhodnom mieste na Slovensku. Poznáte také miesto na svete, kde by ste mohli každú hanbu, umývať?
