Určite súčasná sa mi páči. Je to sen, že som sa dožil fenomenálne zaznamenaného zvuku, obrazu, výborne zostrihaných najlepších momentov zo súťaží Paris 2024.
Táto je jedinečná od prvého momentu. Vrátila sa do ulíc, k rieke, cez historický rez k ľuďom.
Kto nezažije, nemôže vedieť a porovnávať, ak sa dožije ďalšej.
Dnes ma napadla prvá veta Václava Havla v úlohe prezidenta Československa.
V Novoročnom prejave 1.1.1990. "Naše Země nevzkvétá!" Dá sa povedať, že je čoraz viac ľudí, ktorí začali výroku neveriť. Veď boli predsa kvety, súdruhovia boli obhadzovaní ružami, hlavy na tribúnach sa neustále snažili o trvalý úškľabok, mladé dievčatá v pionierskych či zväzáckych uniformách kvety podávali rozkvitnuté, ako mladosť sama.
Retro stránky vytvárajú umelý dojem ako bolo a pribúda pochybovačov, že zmena neprospela, že sa kamsi hlboko rútime a šíri sa skepsa, že to nezvládneme.
Obrázky červenolícich diev, ktoré nosia jedlo v košíkoch na pole súdruhom obiehajú internet častejšie, ako obrázky skutočnej reality. Boli sme akosi viac súdržní, bolo čo jesť, aj na dovolenky s ROH sme chodili, deti do škôlok, jaslí, škôl, na tábory, boli "lacné" byty, áut nebolo, nesmradili ako dnes a aspoň sme sa vedeli obchádzať na cestách, nepotrebovali sme diaľnice.
Ak niekto nevidel rozdiel za múrom, ťažko porovnáva. Ten čo sa stretol, dotkol s nekultúrou aroganciou správania funkcionárov v „sakristii“, zákernosťou, s politickým prenasledovaním, s vysťahovaním B, domovými prehliadkami, bitkami pelendrekom na ulici cez Palachov týždeň, strihaním vlasov, moralizovaním v škole ak si mladý človek dal Rifle zo západu bol terčom vyvolania posmechu učiteľom, prenasledovania že propaguje dekadentný západ.
Skrátka ľuďom uchádzalo, že sme za plotom, že tu bol „koncentračný tábor socializmu“ a boli sme to my, čo sme boli za plotom zatvorení. Človek bol číslo aj napriek osobnému užívaniu veci, pozemku k domčeku. Disciplinovane oddane tlieskajúci, mávajúci a hlasujúci dav jednotnej kandidátky ku ktorej sa nezadržateľne približujeme v jednom šíku s cirkvou, ktorá už nevidí ani olympijské hry v dobrom svetle.
Odchádzam na Tahiti, vraj sú tam dobré vlny, ako v našich kinách konečne dobrý film Vlny.
