Bol som tam už dvakrát, kedysi v zime v roku 1980, sám stavbár študent v záľahe snehu na bežkách. Ťažko som ju hľadal v poraste náletov hustých Jizerských hôr, ktoré však vtedy evidentne odumierali až vytvorili mŕtvy les na náhorných plošinách, ktoré boli posiate "telegrafnými stĺpmi". Nedalo sa nevidieť vplyv tepelných elektrární na Nemeckej aj Poľskej strane, ktoré surovo nedbali na „akúsi“ ekológiu. Vtedy hlavne na hlavne, aby sme mali v prvom rade elektriku na tavenie rúd a zbrojenie. Odumieranie lesa začalo podľa historikov ekológov od roku 1965. Až potom šlo o teplo a mier z elektrární. Lesom nepomohla ani veľkolepá akcia leteckého posypu vápencom, ktorým sa snažili kyslé emisie neutralizovať. Bola to len ukážka leteckej techniky a zmaru.
Druhé stretnutie s týmto miestom bolo v teplých májových dňoch tohto roku 2023 na bicykli. Dnes je to atrakcia a pamätník obetiam tragédie, miesto bolo zaplnené turistami. Miesto je vyčistené od náletov drevín a je tu bufet, kde si môžete svojpomocne zo skaly načapovať pivo, stačí len zaplatiť a pipu vám ukážu. Mne museli 2x, nepochopil som hneď túto atrakciu, ktorú stráži správne zarastený bradáč pripomínajúci rozprávkového Krakonoša.
Pripomeňme si výstavbu dvoch priehrad v povodí Jizery na Bielej a Čiernej Desnej, ktorých príprava sa datovala už v roku 1897. Prvú v roku 1915 postavili na Čiernej a je dnes známa pod menom „Souš“ a dodnes slúži hlavne ako zásobáreň pitnej vody. Druhú na Bielej Desnej finišovali v čase prvej svetovej vojny v roku 1916, úsporné opatrenia sa prejavili, hoci vojna je známa plytvaním všetkými zdrojmi. Malý priesak ťažkého telesa sypanej hrádze na nestabilnom podloží spôsobil tragédiu roztrhnutia hrádze krátko po naplnení. Výsledok bol 65 zmarených životov, 33 zničených a 69 poškodených domov, 307 ľudí rodín prevažne sklárov bez strechy nad hlavou. 17 rokov trval súd o príčine, škodách a kto je na vine.
Priehrady sa stavajú aj dnes. Proti povodniam, ako zdroje energie, zásobáreň vody pre pitné aj priemyselné účely. Dnes slúžia aj na rekreáciu, rybolov, vodné športy a miesta pokoja s obdivom k ľudskému umu a sile spoločenstva ľudí.
Včerajšia správa o nočnom výbuchu na ukrajinskej priehrade „Nová Kachovka“, ktorá predstavuje plochu mojej 200km cesty do Bratislavy v šírke 10km a následnej katastrofe zaplavením tisícok domov, miest a dedín, ekologickej katastrofe z olejových zásobníkov, vyplavením zakopaných mín ruskej "obrany ľavého brehu Dnipra", obetí na životoch ľudí, zvery, strate úrody, je hrozná a porovnateľná so zbraňou hromadného ničenia. Ide určite o vojnový zločin!
Edo Chmelár a podobné rozporuplné postavy na našej malej slovenskej scéne sa ihneď nechali počuť, že páchateľom môžu byť Ukrajinci, hoci sa pripravujú na oslobodenie svojich území, lebo vraj takto by sa Rusko pripravilo o zdroj pitnej vody potrebný na Kryme. To je najdôležitejšia informácia čo znemožňuje si myslieť že páchateľ je známy a stíhaný terorista z Ruska, on nemá motiváciu. Edo dokazuje, že je zaslepený fanatik zo Slovenska, ktorý asi nerozumie že teror potrebuje veľkolepé diela skazy, aby žil svojím šialeným životom.
Plošné ničenie miest, zabíjanie ľudí civilistov, likvidácia kultúrnych a technických diel potrebných pre život musí svet zobudiť a poraziť "zbesilú hordu šialenca Putina z Kremľa", ktorý má šialenú motiváciu na ovládanie území za každú cenu. Ľudský život a osud pre neho ako aj pre Stalina pred ním neznamená nič. Malo by Rusko začať dumať, prečo Duma nedumá!?!
