Reagujem na zapäčatenie kancelárii, kdesi na Pozemkovom úrade, kde dali výpovede siedmim zamestnancom a tí neprijali výpovede či presuny na iné vzdialené pracoviská v iných mestách. Za zmienku stojí hneď vyvolané účinné prenasledovanie všetkými možnými spôsobmi a kontrolami. Kedysi sme to volali šikana. Mám dojem že pre ten dôvod, kedysi prijali aj určitý zákon. Za oných čias bola dokonca tolerovaná súdruhmi v armáde, mali menej starostí s disciplínou, všetko sa vybavovali na nižších úrovniach. Sem tam to stálo aj život. Bývalý zodpovední funkcionári dnes pripúšťajú pochybenia, potupu odborníkov, ktorí evidentne na všetkých postoch chýbali a vyhovárajú sa na „normalizáciu po roku 1969 kedy došlo ku zmene prvého tajomníka, Dubčeka vystriedal Husák“. Zmena v živote je niekedy krutá, ale pokiaľ nejde priamo o život, dá sa vydržať. Viem o čom hovorím a viem, koľko úsilia treba na získanie práce, zákazky, ak nemáte politické krytie a protekcie. Súťaž je tu stále v plienkach a v niektorých súťažiach, ani nie je záujem súťažiť, nakoľko si všetci myslia, že je všetko skorumpované. Myslím, že aj to je atmosféra, ktorá prispieva ku zvyšovaniu nezamestnanosti, „blbej“ nálade v spoločnosti.
Kto môže povedať, že dnes vládne Diktatúra proletariátu, keď evidentne je tu jednoduchá odpoveď, že na Bianko zmenkách sa dá ryžovať stále. Zmenky držia schránkové firmy, ktoré ich kúpili a nekompromisne cez svojich draho platených právnikov šliapu po nepodpísanom papieri, o ktorom sa dozvieme, akú má hodnotu, až pri tvorbe štátneho rozpočtu, do ktorého si musíme požičať, aby sme vôbec tento štát celkom nezruinovali, aby bolo ešte vidieť na našich uliciach zainteresovaných policajtov na vyberaní pokút, učiteľov čo zvonia na vyučovaciu hodinu, ale nadávajúcich na zlý školský systém, produkujúcich zbytočných intelektuálov, ktorí udržujú ešte povedomie národa pri živote. Jeden prebytočný sa našiel v inej inštitúcii, kde má v pracovnej náplni besedy na stredných školách a keď nedávno bol na gymnáziu a nevedeli mu odpovedať, kedy v akom období žil Ľudovít Štúr a čo znamenal pre Slovákov, prestal veriť, že to niekto s touto generáciou aj myslí vážne. Dejepis sa skoro nevyučuje, hoci dejiny sa už nedajú prepisovať, stále sa nájde snaživý tvoriteľ dejín, čo povzbudzuje svoj ľud, národ, aj masu motorkárov v čiernych kožených bundách na historických amerických motorkách, lebo má historické nároky na celý svet.
Či vôbec o tom a tejto hrozbe, vie aj náš Stvoriteľ? Asi áno, lebo to pohnutie Himalájou o desať metrov, mohol dokázať len ON.
