Bol som sa tam pozrieť celkovo 6x, nedočkavo aj v čase posledných stavebných prác, zaujalo ma to, že sa tam vyskytoval môj spolužiak ako stavbyvedúci. Previedol ma staveniskom a odviezol ma nedávno spusteným výťahom.
Videl som intenzitu prác, úsilie remeselníkov, architektov, ako ľudia kmitali, aby sme si mohli pozrieť kultúrne obrazy, sochy, zrekonštruované dielo architekta Dedečka, ktoré sa niekomu stále zdá kontroverzné, ako premostil nádvorie, ako sa pohral so svetlom, s obkladom, s nábrežím Dunaja na dlhé roky.
Pôvodnú stavbu som navštívil 2x a dosť som sa nachodil. Bola to klasika a vizuál, ktorý prinášal vtedajší režim socializmu.
Po dokončení rekonštrukcie sa otváranie preťahovalo, ale jedna návšteva ma uspokojila. Bola tam konečne knižnica dar od dedičov známeho znalca Karla Maya, slovenského spisovateľa, literárneho a výtvarného kritika, satirika a prekladateľa z nemčiny, dramaturga a riaditeľa Divadla na Korze aj Štúdia L+S Kornela Földváriho, ktorú som tak mohol vidieť a zalistovať si v zbierke, ktorá nemá obdobu. Sú tam aj knihy, ktoré sme nemohli v čase socializmu vidieť, čítať, lebo na pokyn moci boli zakázané. Našťastie ich veľa prežilo, zdieľali sa ako samizdaty a po roku 1989, kedy sa Zlá moc na chvíľu stiahla do kúta, sa aj znova vydávali.
Posledná návšteva bola skvostom, diela Emila Fillu a jeho súputníkov ako Česká moderna, boli čerešničkou na torte v októbri 2023. Bolo tesne po predčasných voľbách, zmeny vlády. Zmena skonzumovala jediný ústavný zákon, ktorý voľby „predčasne“ mohol vyvolať.
Náhodou sme tam stretli našu skvelú prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá tam mal práve rozhovor s prezidentom Rakúskej republiky. Jej partner Juraj Rizman sprevádzal delegáciu a nám sa dokonca ospravedlnil, či nás svojím sprievodom nevyrušuje. Bolo to milé stretnutie.
Posledné hektické vyhlásenia vlády, kedy nie je zdravotníctvo premiérska téma, ale pohlavné orgány už áno, utajovanie jednania parlamentu, očividné vydieranie poslancov, ktorý sa sťažujú na „gestapácke“ metódy v strane Hlas, kde sa bije jedna lož za druhou, je rozpad štátu očividný po tom, čo si ho zákonne sama vláda rozrušuje, znižuje morálne zásady pod prah normálnosti fungovania sveta a spoločnosti. Nekoná v ohlásenom prevrate, ktorý sa obracia voči moci, ako spravodajská akcia na zastrašenie spoločnosti spolu s proruskými skupinami, je administratívny skon Slovenskej národnej galérie výkričníkom rozpadu štátu po strate medzinárodnej reputácie, kedy odchádza väčšina zamestnancov, policajti už odišli a zostala len tá Maškara, ako posledný umieračik tejto vlády, kde bude visieť posledný portrét Roberta Fica a jeho ministerky kultúry, ktorý sa už nebudú môcť zosobášiť inak, ako po preverení pohlavných orgánov, čo bude mať na starosti komisia z KDH, ak sa na to dá.
