Ja stále verím piatemu, lebo sa volá kormidlo, volant, skrátka koleso ktoré najlepšie v športovom prevedení z vás robí riaditeľa minimálne vozidla a je na každom z nás, ako udržíme rýchlosť aj rovnováhu v našom živote. O tom je Sloboda.
Bol som včera v Slovenskom komornom divadle v skratke SKD v Martine na generálke pred dnešnou premiérou.
Malo v tomto roku 80 rokov trvania, je to už naše mestské tradičné divadlo. Jeden kamoš sa síce čudoval, že kto dnes chodí do divadla, čo som zdôvodnil potrebou poznať všetky rozmery kultúry osobne. Určite si ani dnes divadlo nevytlačíme v 3D tlačiarni, žijeme v nedokonalom 3D svete, stále sme zvedaví prečo a ako žijeme hlavne v tejto malej ale milej Krajinke?
Nová hra kolesá The Wheels, bola spoločenská objednávka na pozadí miestnych Turčianských strojární, ktoré zažili blahobyt aj „úpadok“ nielen národných podnikov a mravov zo železa. Fenomén veľkého podniku tu žije stále.
V informačnom bulletine k predstaveniu sa spomína prezident Československa Václav Havel, ktorý strojárne v máji 1990 navštívil s posolstvom vypuknutia mieru po zvrhnutí berlínskeho múru, ktorý už dlho prekážal všetkým ideológiám a nespadol sám, tešili sme sa všetci hoci niekomu stŕplo.
Dúfal som, že v hre bude jednoznačné posolstvo, ako to skutočne bolo s úpadkom výroby tankov, z ktorého Havla Slováci najmä v Martine vinia donekonečna. Dokonca zachádzajú do obviňovania proti Čechom, že oni si strojársku výrobu nedali vziať a vyrábajú tanky dodnes.
V hre je cítiť, že bola práca, plat, byt, odmeny v meste ktoré „rástlo“, kvitlo a malo zabehaný rytmus v zmysle ako pribúdali obyvatelia, ako sa združili do jedného významného mesta so zahraničným obchodom Martimex aj obce Priekopa, Záturčie, Vrútky a pribúdala vážená stredná trieda.
V hre nie je cítiť skúsenosti obchodníkov so zbraňami, ktorí sa vraj ako mi spomínali osobne, museli strážiť ešte aj v Sovietskom zväze, keď išli na ryby. Bez Kalašnikova ani krok!
Výkon hercov je dobrý, svetelné efekty aj scéna ako také veľké koleso so stoličkami z bývalej fabriky Tatranábytok na ohýbané drevo, zvaná familiárne ako stoličková. Osudy jej zakladateľov a triedny boj sú iná téma, ale Gorbačov sa ho našťastie včas vzdal aby sme tu mohli mať nové triedy.
Áno a práve familiárny príbeh a osud jednej dcéry a matky klavíristky MAMY v podaní vynikajúcej Ľubky Krkoškovej v tomto "strojárskom meste" je nosným pilierom dramatického príbehu. Vo vzduchu je stále však cítiť "otravnú" otázku Prečo?
Prečo sme tak dlho vyrábali zbrane, vyvážali kolesá na pásoch s označením posledného modelu T 72 do ZSSR a Sýrskej púšte, ktoré sa pravidelne točili okolo Izraela, ako sýrsky škrečok v kolese v byte rodinky MAMY do zbláznenia. Kolesá s delom dnes útočník obracia proti samotnému výrobcovi ktorého ma na zozname nepriateľov a prostoduchý Blanár poverený Ficom v čudnej divadelnej roličke, si s vražedným teroristom a zo štátu reprezentovaným ministrom Lavrovom podáva ruku?
Ráno prichádza správa z Prahy, neformálne stretnutie predstaviteľov združených v obrannej organizácii NATO na pozadí dohody krajín pomáhajúcich Ukrajine už viac ako dva roky a povolenia útočiť v obrannej vojne už aj na územie útočníka, zjednotene pomenovaného v Rezolúcii OSN celkom v počte141 krajinami ako "AGRESOR."
Ruská federácia porušila Chartu OSN. Bezpečnostnú radu vetom zablokovala.
Hra plynie a spomínam na predvolebný a povolebný výkrik Fica citujem „Ruská vojenská agresia je hrubé pošliapanie medzinárodného práva“ a „Vláda nepošle na Ukrajinu ani náboj!“
Do toho súbežný boj o informácie! Boj o TV Markíza a určite o odpovede na otázky na ktoré máme ústavné právo. Už nikto po atentáte na Fica nesmie položiť „nenávistné otázky“, mám dojem že zaradia aj nepríjemné hlavne na telo.
Pár dní dozadu veľkolepé podanie na rozpustenie strany Progresívne Slovensko podala skupina rozhorčených občanov na Generálnu prokuratúru a Návrh zverejnili v ExtraPLus spravodliví národní katolíci na čele s Viliamom Oberhauserom, že Šimečka a jeho strana organizovala atentát keďže sľúbila urobiť "Všetko preto aby Fico nevládol!“ Atentátnik konal podľa ich návodu, tak sú všetci podpísaní šiframi presvedčení!
Mám dojem že som stále v divadle, niekto píše scenár a drámu, konšpirácie o zdravotnom stave predsedu vlády naberajú na sile, že to je všetko zinscenované pre potrebu šírenia Zla. Ťažké zranenia publikované sú zázračne vyliečené za pár dní. To bude ta rozprávková "živá voda."
GP Maroš Žilinka v roku 2021 vyhlasuje pre média že hovoriť o oslabení jeho príchodom na GP proti extrému je „absolútny výmysel“ a personálne je navyše boj s extrémizmom poddimenzovaný. Vyhlasuje že chce ÚŠP posilniť až tak, že ho necháva pred zrakmi občanov celý utopiť zákonom, lebo si to želá vláda SR a súdruh Fico ktorého stíhali pre osnovanie zločineckej skupiny. Naopak po voľbách je podaná žaloba na vyšetrovateľov v počte sedem akoby výsmech "Siedmym statočným" z obľúbeného amerického Westernu ktorý sa tiež v hre spomína ako boj dobra so zlom, ktorý nám vtedy musel stačiť. Ostatné riešila všetkého schopná vláda podľa článku 4 Ústavy.
GP Maroš Žilinka je priamo zodpovedný za extrémne narastanie extrémnych prejavov po zasadnutí na neodvolateľnú sedemročnú stoličku možno ešte z Tatranábytku Martin a.s. Sedmička sa nám rýmuje ako v dobrom divadle.
Tento článok je recenziou, reportážou aj fejtónom v jednom. Dni idú svojím tempom 24 hodín ale udalosti naberajú absurdné črty.
Ruská federácia nás vyhlasuje za nepriateľa po napadnutí Ukrajiny v lete roku 2022.
GP SR nebráni aby pokračovala v 20 ročnej spolupráci s RF a dohadujú program z ktorého sa mi najviac pozdáva ochrana sociálne ohrozených občanov, o ich majetku už netreba nič vyjednávať, je rozstrieľaný ruským delostrelectvom, začali na Ukrajine a povedali že neprestanú kým nedosiahnu svoje ciele zrejme s novým extrémnym poriadkom.
Hra na Kolesá končí tragicky v drogovom úlete, ktoré nechcem tak nádherne farebne prežité zažiť ako som zažil na predstavení len ako divák, ani bez vierovyznania a symbolu utrpenia ktorý mimochodom v hre uletel do Vesmíru, ako nepopulárne opozeraný v populistickej dobe meranej kašmírovým sakom.
Dejiny vojny aj medzi občanmi môžeme objavovať ako turisti v múzeu v závere hry autora Petra Lomnického, ideálne v angličtine ktorej všetci po "Odsune sovietskych okupantov z roku 1968" rozumieme v réžii Jozefa Vlka.
Marek Geišberg v postave Lora je v závere totálne nešťastnou ženou umlčaný a zostáva v múzeu, ako pôvodca rozvinutého Zla novej doby ktoré sa na nás so symbolom "Z" rúti každý deň v podobe ruskej propagandy zasahujúcej aj materské škôlky.
Dobre som to pochopil, máme na Slovensku po odzbrojení v deväťdesiatych rokoch a zrušení časti prokuratúry v roku 2024 uzákonený pokoj a mier? Je už predseda vlády SR Fico konečne doma? Nikto ho verejne nevidel, stačila by nám aktuálna fotka s jeho úsmevom a aby sa konečne zhodli na počte výstrelov ktoré ho zasiahli.
Ľudia sa pýtajú či rehabilituje aj morálne? Vraj už chodí a doktor dochádza. Čaká sa na jeho prvé verejné slová, ale asi po voľbách, treba využiť atentát čo najviac na propagandu koalície.
Zmení postoj k Ukrajine tak ako to v Michalovciach podpísal a začne jej riadne pomáhať, aby Zlo „Z“ neprišlo až k nám? Mal by mať z vlastného utrpenia skúsenosť a nepochybovať o čom je vojna keď sa strieľa do ľudí bez varovania z Moskvy.
To sú ostré „Otázky na Telo“! Podľa Danka podpredsedu parlamentu sú šikanózne a to bude trestné podľa politického boja čo vyhlásil okamžite po atentáte!
Ale dúfam že to bol fór ako ten semafór pán doktor práv?!
Hra končí, hudba od Jonatána Pastirčáka bola silná ako horor, pripomína mi aktuálne kvíliace sirény na Ukrajine plnej utrpenia a ruín po bombardovaní.
