Je už zima, ale stále nie ta pravá Zima zimuška podľa zimného slnovratu. Na ulici sedí rómske dievča s chlapcom, prajú spevom Vianoce, čakajú na milodar. Pomyslím si, keby viac trénovali, ľudia by aj viac platili za dokonalosť spevu či muziky. To predsa vždy nadchne, umenie. Vidíte „žobráka“ a toť sa z neho vykľuje pravda, On je virtuoz. Šaty klamú, nerobia človeka. Nie jeden už podobný príbeh plní obrazovky „telefónov“ a poskytuje často dnes videný obraz zaštupľovaných ľudí, čo civia do seba, nepočujú zvuk prichádzajúceho vlaku, ktorý trúbi na poplach. Vlak ide rýchlo, nemôže okamžite zastaviť, brzdná dráha je dlhá ako volebné obdobie.
Po práci sa plnia ulice a šťastne pracujúci si dopriavajú varené víno, punč alebo Tí čo na to majú aj Viedenský punč za 6 eur. Stretám ďalšiu rodinku, ktorá uteká od stánkov so slovami, ..“ak máš Love, môžeš si dovoliť.“
Myslím na varené vínko za 2,40,- v prepočte na eurá ako vyšlo varené vínko na Staromestskom námestí v Prahe v piatok 30 novembra. Chcel som vidieť svetlo stromčeka, či vrhá tieň na Jána Husa, ale nevrhá. Svetlo hreje, ako to varené víno symbolicky. Máme radi svetlo života, máme radi sladké, keď je výsledok oslávenie aj osladenie. Niekto to ženie na hranu a musí sa opájať, spíjať. Zabúda na opicu v druhom dni. Radi zabúdame a stávame sa agresívnou Zlou opicou.
Necháme si nanútiť aj mráz z Kremľa, čo je chvíľu sympatický ale zabíja život organizmu.
Ako sa to môže stať, že nenávisť trhá rúry, káble, láme chrbtice, morálku. Chápal som, keď Lenin „akože“ otváral ľuďom oči, že sa dá žiť lepšie s elektrickým svetlom, kusom poľa a bez vojny. Známe dekréty podpísal rýchľo „O mieri, pôde, ale stále viedol vojnu a keď zriaďoval koncentráky, nepotreboval parlament, dekrét, stačil telegram.
Vieme ako to dopadlo? Vieme, stihli sme okno slobody a vyskočili sme samy. Gorbačov chytil zlatú rybku a nenamietal. Vedel viac o živote, keď pred strnulými bojazlivými funkcionármi objal svoju Raisu. Videl, počul, cítil, ako Cézar zvíťazil.
Sedím v taxíku ktorý šoféruje Farrukhbek, ako mnohí podobní migranti z oblastí bývalého Sovietskeho zväzu, Uzbekistanu, Kazachstanu, Azerbajdžanu, Gruzínska, Arménie, Ruska. ZSSR vytvoril kolónie, stále prinášal v zime Mráz v podobe deda Mráza. Dnes musíme priznať, že sme vyrastali na "dekolonizácii" v priamom styku s novým kolonizátorom.
Donútil nás zmeniť Mikuláša na Mráza.
Donútil nás neprijať pokrok, stabilitu a nevyužiť Marshallov plán obnovenia vojnou zničenej Európy.
Donucuje nás opäť prijať klaňanie sa jednému vodcovi v Kremli namiesto Troch kráľov, ktorí sú tak trochu demokrati, musia hlasovať.
Núti nás prijať klamstvo, že ten socializmus bol lepší.
Máme tu voličov, čo vychádzajú z povinnej školy, ako kedysi nariadil osvietený panovník, že vojak sa musí umývať a mať jedno teplé jedlo denne a mal by absolvovať základnú školu, aby sa to naučil.
Dnes máme moderné školy a z nich vychádzajú voliči, čo volia obludy, ktorí im ani nepoďakujú, len im budú celý život nadávať. Čo sa to deje, keď politikovi v dobe dobytia Vesmíru (teda aspoň Mesiaca), stačia reči a klam telom na úrovni škôlkára?
Pozerám film „Zober ma na Mesiac“ so skvelou Scarlett Johansson a Channing Tatumom. Vidieť úspešné štarty rakiet je vždy vzrušujúce. Dokáže veľká horiaca „cigareta“ vyniesť človeka na obežnú dráhu, prekonať gravitáciu?
Prezident Nixon vtedy neveril, že sa dokáže splniť verejný prísľub skoro v priamom prenose zavraždeného Johna Kennedyho o ceste Človeka na mesiac a rozohráva sa hra o prestíž v ideologickom súboji režimu slobodného sveta a demokracie. Zvíťazí diktatúra komunizmu, kde by mali byť všetci rovní a rovnejší, kde každý dostane podľa svojich potrieb a možností všetko pre život?
Zvíťazí Santa Claus alebo dedo Mráz, ktorý prišiel do Žiliny vtedy na rakete a vyhlásil súťaž priamo z politickej tribúny?
Pripomeňme si situáciu po vyhodení Jana Masaryka z okna Černínského paláca, jediný z demokratov a nositeľov slávneho mena nepodal ruku komunistom, aby ho nahradili tak ho museli vyhodiť a zabiť ako prekážku, ktorá môže stupňovať tlak demokratov v druhom slede, ak by sa aj on pridal a hatil rozvratnú prácu komunistov.
K čomu?
Pozrite čo si vtedy schválili, aby Puč vyzeral legálne a ospravedlnil vyzbrojenie ľudových milícií, akože ochraňujúcich znárodnený majetok.
1. Zákon na ochranu republiky a jej zriadenia s trestami za vlastizradu, špionáž a útek do cudziny.
2. Zákon o štátnom súde a prokuratúre, ktorý umožnil súdiť podľa prvého Zákona.
3. Zákon o táboroch nútených prác. Prakticky výstavba plotov a obmedzenie pohybu s diabolským plánom, ako získať pracovnú silu do Jáchymova, kde sa ťažil rádioaktívny „Smolinec“.
Sovietsky zväz prekročil už dávno demarkačnú líniu dohodnutú spojencami v roku 1945 a horúčkovite pracoval na atómovej bombe z Uranu vyťaženého v Československu.
17 novembra 1989 sa stalo niečo nevídané, otvorilo sa „Okno slobody.“
Prešlo 35 rokov a Slovensko má zas vládu, ktorú ani trochu nemrzí, čo robí Zle!
Bez pardónu nám predseda vlády nadáva, že klameme. Nevysvetľuje prečo by sme nemali mať pravdu, keď vidíme a počujeme, že je v spojení s najhorším možným svetom, ktoré utápa svet v krvi preliatej na nevinných ľuďoch v mene „čudnej“ ideológie „Z“. Už nám bráni získavať informácie, spoplatňuje, zvyšuje prekážku, aby mal čas páchať zločiny.
Tvári sa, že mu ide o bezpečnosť Slovenska, keď posiela Blanára na stretnutia s vojnovým zločincom Lavrovom, od ktorého sa odvracia celý slušný svet a nechce počúvať jeho lži projekty. Posiela ministrov konkrétne Sakovú na všetky strany a tají pred verejnosťou, čo tam v Petrohrade či Minsku vyrokovali.
Záver je iba jeden. Kráľ je nahý, nemá pravdu ani po znásilnení generálneho prokurátora a prezidenta, súdov či paralizovaní polície. Kráľ čo sa tvári ako Róbert Fico, by mal konečne prepustiť nevinných ľudí, čo drží v base bez súdu, ako diktátor za prejavenú slobodu slova, čo skutočne stále máme v Ústave Slovenskej republiky ako potvrdila aj sudkyňa Kosová v prípade denníka N a známeho obvineného neonacistu, rasistu a extrémistu Bombica.
