Vyhliadky na prežitiev slnečnej sústave po vyparení sa Zeme nie sú teda veľmi ružové. A aby toho nebolo málo, tých 5 miliárdrokov, kým dobije srdce našej materskej hviezdy, určite nemáme. Okolo každejhviezdy totiž existuje tzv. ekosféra, teda zóna života, kde hviezda dokáževytvoriť na kamennej planéte podmienky vhodné na udržanie tekutej vodya rozumnej teploty. Zem v minulosti do tejto ekosféry vstúpilaa žiaľ, príde čas, kedy ju aj opustí, hoci s parametrami jej dráhy sanestane nič. Slnko totiž ako štandardná hviezda v celom čase svojho životazvyšuje svoj vyžarovaný výkon, a preto sa ekosféra každej hviezdy postupneodsúva smerom preč od jej centra. Vedci spočítali, že Zem opustí ekosféru Slnkauž za miliardu rokov a ocitne sa na strane bližšej k Slnku ako jevhodné pre život.
Takže sa nám ten zdanlivo nekonečný čas, ktorý ležípred nami a ponúka možnosti na rozkvet okresal len na chudobnú miliardurokov. Potom, už na tejto planéte nebude možný život a ak chce náš rodpokračovať v existencii, bude to musieť byť mimo nej. Našťastie saponúkajú nejaké reálne možnosti: presťahovať sa na Mars, ktorý sa v tomobdobí dostane do ekosféry Slnka a predĺžiť tak o ďalšie miliónyrokov našu prítomnosť v slnečnej sústave, trošku exotickejšie znie možnosťsťahovania na niektorý z mesiacov Jupitera alebo Saturnu... Do miliardyrokov by sme mohli stihnúť aj vyhliadnuť si vhodnú mladú hviezdu vo svojomokolí s pevnou planétou v jej ekosfére a kolonizovaťa osídliť ju. Dokonca je tu možnosť presťahovať Zem na vyššiu obežnúdráhu, prípadne ju presťahovať k úplne inej mladej hviezde náhodne prelietavajúcejokolo Slnka. Viaceré destinácie by pre náš druh znamenali aj väčšie možnosti naprežitie. Ak by napríklad Marsposkytla náhla katastrofa, iná časť ľudstva obývajúca mesiac Jupitera alebonaozaj už aj planetárnu sústavu inej hviezdy by existovala ďalej. Po odznenídôsledkov katastrofy by mohla znovuosídliť postihnuté oblasti, keďže sa naich prvotné skultivovanie spotrebovalo určite veľké úsilie a množstvoenergie. Podstatné ale je, že narozdiel od katastrofy, ktorá by postihla celéuniverzum, tu už nejaké scenáre na záchranu sú.
Ťažko predpovedať, ktorou cestou sa vydá vývojľudstva. Možno nám vývoj techniky nikdy nedovolí osídliť inú hviezdua zomrieme spolu s našou slnečnou sústavou pre vyčerpanie zdrojaenergie a možno sa nám to podarí veľmi rýchlo v blízkej budúcnosti.Isté však je jedno. Ak chceme prežiť, musíme našu rodnú planétu opustiť. Ak siľudia v budúcnosti dostatočne uvedomia krehkosť, s ktorou existujemea hazard, ktorý podstupujeme tým, že sme viazaný len na jednu planétu,začnú veľmi rýchlo vynakladať prostriedky na rýchle osídlenie Marsu, ak tovôbec bude možné. Zaujímavou možnosťou je koexistencia dvoch civilizácií, jednatu, po dobu pretrvávania vhodných podmienok pre život, druhá na Marse.V podstate sa zopakuje na interplanetárnej úrovni scenár spred niekoľkýchstoročí, kedy sa osídľovali kontinenty ako Amerika a Austrália. A akoto už s ľuďmi býva, určite sa v takom prípade nevyhneme ani vojenskýmkonfliktom a rôznym územným nárokom. Nakoniec však aj posledný človek budemusieť opustiť umierajúcu Zem a ľudia uvidia svoj domov, ktorý im darovalživot a bezpečie na rozvinutie sa do inteligentnej formy, už len na nebiako malú hviezdu podobn[ tej na obrázku.
Fotografia nasnímaná robotom Spirit na povrchu Marsu pri západe Slnka. Na zábere sa podarilo odhaliť aj našu planétu. (Zdroj: http://www.ian.cz/detart_fr.php?id=2726)
A ak chceme pravdepodobnosť prežitia nášho druhuvôbec zvýšiť, mali by sme tak urobiť čím skôr, pretože globálna katastrofa,ktorá nás tu môže nečakane zastihnúť a vyhladiť, je možno už na ceste...Ani tá ešte celkom prijateľná, miliardu rokov trvajúca budúcnosť, nás totižtozrejme nečaká.
Fotografia z povrchu Marsu zachytáva západ Slnka. Bude toto náš budúci domov? (Zdroj: http://www.ian.cz/detart_fr.php?id=2726)
