Veda - ostatne

Jesenná rovnodennosť 2010: Návrat do doby bronzovej

Peter Fidler

Jesenná rovnodennosť 2010: Návrat do doby bronzovej

Dni rovnodennosti spolu so slnovratmi nepatria v súčasnosti u moderného človeka k práve sledovaným udalostiam v priebehu roka. Zmeny v dĺžke dňa sú nepostrehnuteľné a prechod z jedného ročného obdobia do druhého tiež zaujíma málokoho, najmä keď počasie sa aj tak zrejme riadi akýmisi vlastnými hodinami.

  • 27. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 371x
  • 23
Islam dobieha kresťanstvo alebo O konci sveta

Peter Fidler

Islam dobieha kresťanstvo alebo O konci sveta

Islamský kalendár vznikol na pokyn kalifa Umar ibn al-Chattába v roku 638 n.l. Vychádzal z kalendára používaného v arabskom svete už dlhé roky. Bol lunárny, s pravidelným striedaním 29 a 30 dňových mesiacov. Rok má preto dodnes v tomto kalendári dĺžku iba 354 dní. Deň naviac sa pridáva na koniec posledného mesiaca v roku, pričom striedanie obyčajných a priestupných rokov sa ustálilo v dvoch podobách: v tureckom 8 ročnom a arabskom 30 ročnom štýle, ktorý je aj používanejší.

  • 8. jún 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 572x
  • 66
Šrotovisko na obežnej dráhe

Peter Fidler

Šrotovisko na obežnej dráhe

V októbri tohto roku ubehne 52 rokov od prvého úspešného vynesenia umelého satelitu na obežnú dráhu Zeme. Osobne som síce túto prelomovú udalosť nezažil, ale viem si živo predstaviť nadšenie ľudí tej doby. Či už z dobových televíznych záberov zobrazujúcich zopár nadšencov počúvajúcich rádiové pípanie nového satelitu Zeme alebo aj z rozprávania Záviša Bochníčka, ktorý Sputnik 1 na Skalnatom Plese fotografoval.

  • 6. júl 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 419x
  • 33
Klimatické zmeny, planéta Zem a človek II - Superčlovek

Peter Fidler

Klimatické zmeny, planéta Zem a človek II - Superčlovek

My, ľudia, sme vstúpili do tejto scény v čase, ktorý sme si sami pre seba nazvali štvrtohorami. Možno len úplnou zhodou okolností v čase jednej z dôb ľadových a stali sme sa chvíľkovými a dočasnými pozorovateľmi. Žiaľ pre naše pochopenie sú zmeny klímy tak zúfalo pomalé, že každý človek má problémy predstaviť si, že sa naozaj dejú. Je to podobný problém ako evolúcia, pohyb kontinentov alebo vývoj hviezd. Slovami Carla Sagana, naše životy sú ako snehové vločky padajúce do krbu. Naša skúsenosť s klímou je príliš krátka nato, aby sme postrehli nejaké zmeny, ale rovnako ako v prípade evolúcie biosféry alebo vývoja hviezd sme dokázali vyvinúť metódy, ktoré dokážu odhaliť stopy klímy v dávnych dobách.

  • 4. mar 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 819x
  • 46
Klimatické zmeny, planéta Zem a človek I - Superzem

Peter Fidler

Klimatické zmeny, planéta Zem a človek I - Superzem

O veciach, ktoré trvajú veľmi dlho, kam až ľudská pamäť siaha, sa zvykne hovoriť, že sú také staré ako ľudstvo samo: vojny, choroby, xenofóbia, nespravodlivosť, ale aj napríklad náboženstvá. Všetko toto nás sprevádza od našej kolísky a sotva sa niečoho zbavíme. Na charakterizovanie klimatických zmien na Zemi však s takýmto porovnaním nepostačíme. Ale môžeme ho ľahko modifikovať - klimatické zmeny na Zemi sú totiž také staré ako planéta sama. Od jej vzniku pred 4,6 miliardami rokov sa spustil veľký kolotoč neustálych zmien. V každom okamihu sa nastoľovala rovnováha medzi prísunom energie predovšetkým zo Slnka a schopnosťou Zeme túto energiu odraziť späť alebo naopak prijať na vlastné zohriatie. A kolotoč pokračuje dodnes, momentálne už aj s nami, takmer bezbrannými pozorovateľmi.

  • 3. mar 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 021x
  • 8
Radosť z poznania III

Peter Fidler

Radosť z poznania III

Áno, poznanie a pochopenie nepoznaného je tá najsilnejšia motivácia, ktorá ženie človeka k túžbe zmysluplnou činnosťou nepoznané medzery zaplniť a odstrániť. Ale poznávanie by veľmi rýchlo ustrnulo na samom počiatku, keby nešlo ruka v ruke s pokrokom techniky a rozvojom ľudských technológií. Prvotné pozorovanie javov na nebi a tiež na zemi možno nevyžadovalo žiadne technicky náročné nástroje, len bystrý um, ktorý dokázal nájsť určité súvislosti a neznáme procesy s istým stupňom presnosti popísať a pochopiť. Neskôr už ale šlo o nekončiaci kolotoč postupu v poznaní prírody a rozvoja techniky, ktorá umožňovala pokročiť v poznaní o stupienok ďalej. A aj v procese rozvoja techniky narazíme na mnoho pozoruhodných javov.

  • 4. feb 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 337x
  • 37
Radosť z poznania II

Peter Fidler

Radosť z poznania II

Touto pozoruhodnou vlastnosťou je, že vo vesmíre vôbec je čo pozorovať a spoznávať a tieto pozorovania usporiadať do jedného logického obrazu, kde všetko do seba zapadá. Možno slovo pozoruhodná je trochu prisilné, keďže tu ide skôr o istú nevyhnutnosť, ale ako neskôr uvidíme, je úplne výstižné. Ak by sme skĺzli do intelektuálneho suterénu, môžeme povedať, že vesmír chce byť spoznaný alebo bol stvorený nato, aby sme ho spoznali a pochopili. Takéto formulácie, síce pôsobia pekne a kvetnato, nemajú však žiadnu hodnotu. Vesmír nám jednoducho po svojej činnosti zanecháva stopy, ktoré zhodou okolností my môžeme postupne objavovať a snažiť sa ich pochopiť.

  • 3. feb 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 305x
  • 35
Radosť z poznania I

Peter Fidler

Radosť z poznania I

Už asi 150 až 200 tisíc rokov ubehlo od doby, kedy sa vo východnej Afrike objavili prví zástupcovia nášho biologického druhu a diferencovali sa od svojich predchodcov a súbežne existujúcich iných druhov nášho rodu. Z pohľadu existencie pozemskej biosféry zanedbateľne krátka doba. Keď uvážime priemernú dĺžku existencie biologických druhov z radov cicavcov, znamená to, že nás čaká ešte dlhá budúcnosť. Štatisticky sme minuli asi 10% z nám prideleného času. Ale aj táto krátka minulosť, týchto nepatrných 10%, je mimoriadne zaujímavá a vzrušujúca, vďaka tomu, čo sme dosiahli.

  • 2. feb 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 753x
  • 12
Tak kde všetci sú? III Jeden vesmír nestačí

Peter Fidler

Tak kde všetci sú? III Jeden vesmír nestačí

Tento nový pohľad nastal vďaka tomu, že som opustil svoje niekdajšie úzkoprofilové zameranie sa na astronómiu, astrofyziku a kozmológiu (v poslednom menovanom samozrejme len ako laik, konzument výsledkov vedy v tomto vzrušujúcom obore) a začal sa rovnako intenzívne zaujímať aj o biologické vedy, evolúciu, abiogenézu, antropológiu, a to všetko som dôkladne premiešal štúdiom geologickej minulosti našej planéty (každému to len odporúčam). Na otázku existencie mimozemských civilizácií som tak získal nadhľad,  ktorý býva v takýchto debatách skôr výnimkou ako pravidlom. Ale ako snáď všetko na svete, aj táto minca má dve strany. A my sme stále diskutovali len tú jednu.

  • 9. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 872x
  • 144
Tak kde všetci sú? II "Milióny miliónov"

Peter Fidler

Tak kde všetci sú? II "Milióny miliónov"

Pohľad na nočnú oblohu obsypanú tisíckami hviezd je čarovný a navždy sa zaryje do pamäti. Najmä v lete, počas krásnych jasných nocí, kedy oblohu križuje v plnej kráse Mliečna cesta, kraľujú na nej majestátne starobylé súhvezdia Labute, Orla, či Lýry, občas prikrášlené pokojným svetlom Jupitera alebo Saturna, si človek uvedomí svoju malosť a bezvýznamnosť, keď pozerá na tie nekonečné hlbiny obsahujúce bezpočet hviezd.

  • 8. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 503x
  • 85
Tak kde všetci sú? I

Peter Fidler

Tak kde všetci sú? I

Túto dnes už legendárnu otázku mal niekedy v 50-tych rokoch položiť netrpezlivý Enrico Fermi pri diskusii s priateľmi o probléme absencie jednoznačného dôkazu mimozemských civilizácií. Všetci prítomní sa zhodli na tom, že pri dnešnom veku a vlastnostiach vesmíru by sa to tu malo len tak hemžiť inteligentnými civilizáciami na rôznom stupni vývoja. Mnohé z nich milióny rokov pred nami, kolonizujúce už stovky hviezd, ovládajúce a energiu dolujúce z celých galaxií. Paradoxným problémom potom je, prečo o činnosti ani len jednej nevieme. Nevidíme (alebo aspoň o tom nevieme, že vidíme) žiadnu zmienku o takýchto grandióznych obyvateľoch nášho spoločného kozmu. A to by sa ich rušný život mal prejavovať viacerými, dobre pozorovateľnými a ľahko spoznateľnými aspektmi. A nevieme o nich ani stále dnes. Polstoročia potom, ako otázka padla a začala si žiť svojím okrídleným životom.

  • 7. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 438x
  • 44
Záhada héliového balóna

Peter Fidler

Záhada héliového balóna

V už pomerne staršej knihe od jedného z mojich obľúbených autorov, Michia Kaku - Hyperpriestor, som sa pred pár dňami dočítal o jednom zaujímavom experimente. Vlastne nejde ani tak o experiment, ako o čosi, čo by Albert Einstein nazval Gedanken experimentom. Teda myšlienkovým pokusom. Jeho jednoduchosť, prekvapujúci záver a ešte prekvapujúcejšie vysvetlenie je fascinujúce.

  • 3. nov 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 020x
  • 84
Vymklo sa Bohu Stvorenie spod kontroly?

Peter Fidler

Vymklo sa Bohu Stvorenie spod kontroly?

Otázka, ktorú tu chcem položiť a trochu rozobrať ma mátala už dlhšie. Na žiadne riešenie som nikdy neprišiel. Presnejšie, z pohľadu môjho svetonázoru je odpoveď jasná, dokonca by som povedal, že sa nejedná ani o žiadnu záhadu. Ale - istotne môj svetonázor nezdieľa každý...

  • 24. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 923x
  • 163
Môžeme vidieť z Bratislavy Alpy?

Peter Fidler

Môžeme vidieť z Bratislavy Alpy?

Posledný víkend sa u nás doma rozhorel menší generačný spor medzi mojím otcom a mnou. Išlo o otázku, či je možné vidieť rakúske Alpy z Bratislavy...

  • 22. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 14 399x
  • 87
Viera v boha - chyba v genóme? IV Súmrak náboženstva

Peter Fidler

Viera v boha - chyba v genóme? IV Súmrak náboženstva

Šamanizmus a prvotné primitívne náboženstvá sa všade vďaka mozgu homo sapiens opierajú a rovnaké základy. Tvoria korene budúcich náboženstiev, povier a uctievania. Už v týchto prehistorických dobách, v mladšej dobe kamennej, nachádza šamanizmus v symbióze so svetskou mocou (náčelníkom) významné uplatnenie pri „hierarchizácii“ spoločnosti. Tak ako vládnuca vrstva, aj predstavitelia komunikácie s bohmi a mŕtvymi sa z pôvodne prísne rovnostárskych spoločností lovcov a zberačov vyčleňujú a užívajú výhody svojho výsadného postavenia.

  • 13. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 777x
  • 204
Viera v boha - chyba v genóme? III Príčiny náboženstva

Peter Fidler

Viera v boha - chyba v genóme? III Príčiny náboženstva

Sen je len jedným prejavom inej, nie veľmi známej časti nášho vedomia. Podobné zážitky ľudia zažívajú aj pri halucináciách, ku ktorým sa môže dopracovať rôznymi cestami (požitím halucinogénnych látok, prostredníctvom intenzívnych, vizuálnych a sluchových rytmických vnemov atď.). Halucinácie využívali po celom svete na kontakt s božstvami príslušníci všetkých spoločností, konkrétne išlo vždy o skupinu šamanov, neskôr kňazov. O týchto vyvolených ľuďoch mali ostatní predstavu, že sú v komunikácii s vyššími mocnosťami, ktoré riadia celý vesmír a aj ich osudy. Ľudia si tak odnepamäti vytvárali a formovali celú koncepciu alternatívnej reality a nemali najmenších pochýb, že je reálna. Že ju naozaj pocítia po vlastnej smrti alebo v prípade nepriazni vyššej moci. Verili, že šamani/kňazi majú moc dostať sa ešte v bežnom živote medzi duše dávno aj nedávno zomrelých. Tiež, že vďaka týmto návštevám a rozhovorom dokážu liečiť chorých.

  • 12. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 176x
  • 291
Viera v boha - chyba v genóme? II Úsvit náboženstva

Peter Fidler

Viera v boha - chyba v genóme? II Úsvit náboženstva

Prvými zástupcami rodu Homo, ako už bolo povedané, bol druh homo habilis, menej známy je homo rudolfensis. Po miliardách rokov svetlo sveta na Zemi uzrel prvý zástupca človeka, ktorý neskôr ovládol celú planétu tak, ako ešte žiaden druh pred ním. Ovládol ju nie dokonalým prispôsobením sa vonkajším podmienkam, ale svojou inteligenciou. A človek zručný bol prvým druhom, ktorý nastúpil túto cesto ovládnutia.

  • 11. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 430x
  • 168
Viera v boha - chyba v genóme? I

Peter Fidler

Viera v boha - chyba v genóme? I

Viera v boha alebo všeobecne bohov je dnes široko pretriasanou témou v celej spoločnosti Na jednej strane velebená ako jediná možnosť jednotlivca žiť zmysluplne, na druhej zatracovaná ako brána k fanatizmu a netolerancii, na tretej úplne zosmiešňovaná ako nezmysel. Nad príčinou tohto zvláštneho prejavu ľudí a ľudskej spoločnosti som viackrát a dlho uvažoval, ale zrejme nejaké definitívne zdôvodnenie ani neexistuje, veď platí, koľko ľudí, toľko predstáv o tom, čo to viera a samotný boh je. Aspoň taká je moja skúsenosť. Ale určite sa môžeme pokúsiť nájsť aspoň čiastkové, ak nie úplné vysvetlenie tohto zvláštneho fenoménu. Zvláštneho tým, že napriek mnohým ranám, ktoré schytáva z každej strany, sa dodnes drží pri živote.

  • 10. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 948x
  • 187
...a čo tu po nás zostane? II

Peter Fidler

...a čo tu po nás zostane? II

Prvé kroky v tomto sme v minulom storočí konečne podnikli. Okolie našej planéty je doslova zasypané odpadom z tretích stupňov rakiet vynášajúcich vesmírne lode na obežnú dráhu. Stovky satelitov, či už aktívnych alebo neaktívnych krúžia okolo Zeme. Problém však je, že po našom zániku všetky popadajú na Zem, presnejšie, väčšina z nich zhorí v atmosfére.

  • 24. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 139x
  • 8
...a čo tu po nás zostane? I

Peter Fidler

...a čo tu po nás zostane? I

Téma nášho vyhynutia ma prinútila zamyslieť sa nad tým, čo tu po nás zostane, keď (a ak) naozaj ako druh vymrieme. Presnejšie, či vôbec po nás niečo zostane. Nejaká zmienka, že túto planétu už obýval inteligentný tvor, ktorý vybudoval civilizáciu, ale nemal to šťastie prežiť globálnu katastrofu, ktorá postihla Zem. Budúci inteligentný pán tejto planéty, či už vyvinutý zo života na Zemi alebo zástupca mimozemského života, ktorý by sem dorazil v snahe prežiť apokalypsu na svojej planéte, by sa tak mohol dozvedieť, že niekto pred ním tu už bol a zobrať si z nášho smutného konca ponaučenie.

  • 24. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 359x
  • 19
Skryť Zatvoriť reklamu