Momentálne intenzívne sa zaoberajúci štúdiom holandčiny."Je lepšie o otázke diskutovať bez toho, aby sme došli k záveru, ako dôjsť k záveru bez toho, aby sadiskutovalo" J. Joubert Zoznam autorových rubrík: Veda - kozmologia, Veda - biologia, Veda - ostatne, Spolocnost, Nezaradené
So záhadou vzniku života na Zemi súvisia dve zaujímavé špekulácie. Prvou z nich je otázka prečo biogenéza neprebieha kontinuálne dodnes. Ak podmienky v hlbinách Zeme sú v podstate konštantné a vznik života je výsledkom istej postupnosti fyzikálnych a chemických procesov, očakávali by sme, že život „vzniká neustále. Prečo sa to však nedeje?
Teórie a hypotézy vzniku života na Zemi sa stretávajú s celým radom nepríjemností. Z nich najhoršou sú obdobia intenzívneho kozmického bombardovania v období počas formovania slnečnej sústavy pred 4,5 miliardami rokov a najmä v druhej fáze pred približne 3,7 miliardami rokov. Svedkom tohto búrlivého obdobia je dodnes napríklad povrch Mesiaca, dobitý na nepoznanie. A Zem ako väčšie teleso je prirodzene ľahším terčom. Prejavy biosféry Zeme pritom zasahujú priamo do tohto obdobia a prezrádzajú čulú biologickú aktivitu. Ako je možné spojiť také dve rozporné predstavy? Na jednej strane neustála sterilizácia Zeme a na druhej prejavy ranej biosféry. Znamená to, že život sa po každom zničení rozbehol znova? Spolu so všetkými dôsledkami, ktoré z toho plynú pre celý vesmír...?
Najstaršie prejavy živých organizmov v horninách na Zemi (zvýšený obsah izotopu uhlíka C12, ktorý preferujú organizmy pre jeho nižšiu hmotnosť) možno datovať do obdobia pred 3,85 miliardami rokov. To znamená, že život tu už prosperoval v ére silného kozmického bombardovania. Natíska sa tak zaujímavá myšlienka, že tieto prejavy má na svedomí pozemský život, ktorý po jednom z mnohých kozmických impaktov vyhynul – čiže svojím spôsobom máme možno do činenia s prejavom cudzej formy života. Samozrejme, to je len špekulácia, ale mimoriadne zaujímavá. Toto búrlivé obdobie vývoja Zeme prinesie ešte nejedno prekvapenie, ako neskôr uvidíme.
Vznik života na našej planéte je dodnes jednou z najväčších nerozriešených záhad. Človek už paradoxne pochopil, ako fungujú najbizarnejšie útvary na druhom konci vesmíru, ale stále nevie odkiaľ sa tu sám nabral. Kedy na Zemi prestala existovať len mŕtva neživá hmota a objavila sa prvá molekula, ktorá aktívne prebrala časť energie z prostredia a pretavila ju do výroby svojej kópie.
