V skutočnosti, pri geologickom vnímaní času, náš koniec však môže prísť užo pár minút (!). Posledným klincom do našej rakvy sú totiž klimatickézmeny. Ale pozor, nemám na mysli úplne zdiskreditovanú tému globálnehootepľovania, znižovania emisií a udeľovania Nobelových cien ľuďom,produkujúcim nezmyselné závery a silné reči, pre vlastný politický aleboiný prospech.
Klimatické zmeny sprevádzajú našu planétu od jej vzniku a súprirodzeným dôsledkom zmien na jej povrchu, v jej atmosfére alebov dráhe, po ktorej sa pohybuje okolo Slnka. Lenže každé väčšie výkyvyv klíme Zeme bolo sprevádzané hromadným vymieraním, a preto nemožnonič iné očakávať ani v budúcnosti. V súčasnosti, posledných 35 miliónovrokov, je Zem v stave tzv. kenozoického zaľadnenia,čo v ľudskej reči znamená, že teploty sú omnoho nižšie nežv minulosti. Horšou správou je, že v počas tejto doby sa neustálestriedajú dlhé doby ľadové s kratučkými dobami medziľadovými. Typická periódaje okolo 80-100 tisíc rokov, z ktorých dobe medziľadovej môžeme prisúdiťmaximálna tak 10-20 tisíc rokov, zvyšok každej periódy je Zem zaľadnená,a to takmer doslova. Na grafe je znázornený priebeh teploty za posledných niekoľko stotisíc rokov:
Striedanie dôb ľadových a medziľadových v nedávnej minulosti. Vidíme, že krátke doby príjemnej klímy sú striedané s dlhými obdobiami zaľadnenia.
Detail priebehu poslednej doby medziľadovej, ktorá sa blíži ku svojmu koncu. Pohľad na oba obrázky je zdrvujúco zrejmý: čoskoro by mala klesnúť teplota a začne sa opäť tvoriť pevninský ľadovec, hoci v podstate nevieme, prečo sa to deje. (Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Ice_age).
Posledná doba ľadová sa označila za skončenúv období približne 10 tisíc rokov do minulosti. Vtedy ustúpil pevninskýľadovec z Eurázie a Severnej Ameriky, jeho posledné zvyšky sazachovali len na póloch. Teploty stúpli a na Zemi zavládlo vľúdnepodnebie, ktoré poznáme aj dnes. Určite nie je náhoda, že tento čas korelujes neolitickou revolúciou u človeka a v podstates nástupom civilizácie aká existuje dnes. Počas celej doby kenozoika savystriedali desiatky cyklov dôb ľadových a medziľadových, ale len počastejto poslednej došlo v evolúcii života k niečomu prevratnému, kprudkému rozvoju inteligencie, k vzniku inteligentnej civilizácie, ktorá sizrazu uvedomila v akej prekérnej situácii sa ocitla. Ak celý cykluspokračuje, o pár tisíc rokov tu máme nástup novej doby ľadovej. A toje zrejme tá najreálnejšia a najbližšia hrozba, ktorej budeme čoskoromusieť čeliť. Za takú krátku dobu sa nám kolonizovať iné planéty, tobôž inéhviezdy, sotva podarí. Napriek tomu si nemyslím, že nám ako druhu hrozívyhynutie, ale určite to bude koniec civilizácie ako ju poznáme dnes. Podmienkyvhodné pre náš pohodlný život sa obmedzia len na úzky pás okolo rovníka,vyššie oblasti už budú pod pevninskýmľadovcom a budú celkom nevhodné pre ľudí, pre naše poľnohospodárstvo.Niečo ako dnes ruská Sibír a kanadská tundra a možno ešte horšie.Týmto obdobím sa človek bude musieť prebíjať dlhé desiatky tisíc rokov, kým saopäť vráti obdobie prívetivejšej klímy.
Aké evolučné stopy to na nás zanecháa či sa toho nakoniec náš druh, ktorý vďaka technickým vymoženostiam dnessám o sebe vo voľnej prírode prakticky nedokáže existovať, vôbec dožije, jevážnou otázkou do budúcnosti. Úsvit novej doby medziľadovej sa zrejme dočká odzákladu zmeneného inteligentného vládcu. A možno Zem bude opäť bezinteligentného tvora, až kým sa o niekoľko miliónov rokov nejaký inýživočíšny druh nevyvinie do formy inteligentnej civilizácie a privykopávkach objaví fosílie ľudí, ktorí boli kedysi rozšírení po celej Zemi a myslelisi, že sú neohroziteľnými pánmi sveta, ale narozdiel od nejakých krokodílov, čipotkanov, neprežili jednu kratučkú epizódu vo fascinujúcom živote Zeme,jedno dočasné ochladenie klímy. A ak aj prežijú, skôr či neskôr ich predsa len odrovná jednaz hrozieb spomenutých v tomto článku, pokiaľ nám šťastena neudelídostatok času na rozvinutie sa do silnej formy civilizácie s ovládnutíminých planét alebo hviezd a ich energetických zdrojov (podľa klasifikácie civilizácií sme v súčasnosti na stupni 0,7 - na stupnici od 0 do 3 - čo znamená, že nedokážeme ani kontrolovať vlastnú planétu, hoci jej zdroje raketovým tempom čerpáme, navzájom sa níčime v hlupých národnostných, náboženských a iných konfliktoch namiesto toho, aby sme si uvedomili hrozby, ktoré nás môžu všetkých vyhladiť a chystáme sa na náročný prerod na civilizáciu prvého stupňa, kedy budeme všetci Pozemšťania bez rozdelenia a dokážeme aspoň ovládnuť energiu, ktoru disponuje naša planéta a možno aj usmerňovať a meniť počasie, pozn. aut.). Ja osobne si myslím, že to nestihneme. Zrejme sas tým musíme zmieriť, že sme len dočasne existujúcim medzičlánkom divokéhopríbehu evolúcie na dočasne existujúcej Zemi, v konečne dlho existujúcomvesmíre. Mne osobne už toto samé o sebe, že sme mali tú česť byť súčasťoutakého veľkolepého predstavenia, akým vesmír nepochybne je, znie úžasne. Verím,že podobne to vníma aj čitateľ, ktorý sa prehrýzol až sem. Ak sa nám však podarí prežiť všetky nástrahy anebezpečenstvá, tak to bude ešte veľkolepejšie. Držme naším potomkom palce. Túto plaketu osadili na Mesiaci členovia posádky Apolla 11. Označili tak miesto, kde naša civilizácia prvýkrát pristála na inom kozmickom telese a vykonala tak veľkolepý krok na ceste k civilizácii prvého stupňa, ktorá sa dokáže vysporiadať s klimatickými zmenami vlastnej planéty. Stihneme tento proces dokončiť predtým, ako nás naša vlastná planéta zahubí a dá šancu na rozvoj novým, úspešnejším druhom..?
