Tým najsignifikantnejším argumentom v prospechreálnosti celej misie patrí takmer 400kg mesačnej horniny, z ktorej vzorkyboli poslané na univerzity a vedecké ústavy celého sveta. To, žeby sižiadny vedec nevšimol, že ide o podvrh a vzorku horniny zo Zemepokladám za celkom vylúčené. Jedinou šancou pre našich fanatikov zostáva veriť,že aj títo vedci po celom svete sú zapletení do grandiózneho sprisahania. Alemy zostaneme nohami na zemi. Do takýchto schizofrenických streštených úvahnebudeme zachádzať.
Dovezená mesačná hornina. Malé vzorky boli rozoslané do celého sveta a nikto neprišiel na to, že je to podfuk. Svet musel čakať až na našich zmätených hľadačov pravdy. Na obr. členovia Apollo 11.
Prvý kontajner so vzorkami mesačnej horniny je práve vykladaný do laboratória. Apollo 11.
Ďalej treba spomenúť inštaláciu laserových odrážačov, ktorédodnes slúžia na vedecké experimenty. Vďaka ním sa dá zmerať vzdialenosťMesiaca od Zeme na milimetre presne a testovať tak napríklad všeobecnáteória relativity. Tieto zariadenia zanechali na povrchu Mesiaca posádky misiíApollo. Pred potenciálnymi „hľadačmi pravdy" stojí vážny problém, ako ich tamdostať aj bez letov s ľudskými posádkami.
Takéto odrážače zanechali na povrchu Mesiaca misie Apollo.
Misia Apollo 12 priviezla na Zem kameru zo sondy Surveyor 3,ktorá na Mesiac dosadla 3 roky predtým. Neviem si predstaviť, ako by niečohotakého bola schopná automatická sonda bez ľudskej posádky. Neskôr na Zemi sadokonca zistilo, že na povrch sondy sa ešte na Zemi dostali baktérie(Streptococcus mitis), ktoré prežili pekelné podmienky slnečného UV žiarenia,kozmického žiarenia a vákua na povrchu Mesiaca celú túto dobu v stavespór. Kamera je dodnes vystavená v Národnom múzeu letectvaa kozmonautiky.
Surveyor 3 na povrchu Mesiaca navštívený misiou Apollo 12. V pozadí pristávací modul. Vpravo demontovaná kamera privezená späť na Zem.
Silným fyzikálnym argumentom je sledovanie pohybu predmetova osôb na povrchu Mesiaca. Toto sa nedá nijak (bez použitia filmovýchtrikov) nasnímať na Zemi. Dnes už nie je problém si na internete nájsť videáz archívu NASA, kde vidieť astronautov hádžucich predmety, ktoré letia poideálnych balistických krivkách (žiadny odpor vzduchu) v podmienkachslabého gravitačného poľa (čiže dosiahnu omnoho väčšiu výšku a doletiaomnoho ďalej ako na Zemi). Podobne prach odkopnutý nohami astronautov prichôdzi a pádoch odlieta podľa jednoduchých zákonov. Nemožno nespomenúť ajvideo astronauta skáčuceho pri vlajke pričom sa odráža len s miernym pokrčením kolien, aké mu dovoľoval skafander a doletí do výšky približne 40 centimetrov. Každý „hľadačpravdy" si to môže skúsiť na Zemi a referovať ako dopadol, do akej výškyvyskočil. Nesmie si pritom samozrejme zabudnúť naložiť na seba skafandera podpornú jednotku o hmotnosti okolo 100kg. Pomerne úbohoa chabo pri tom všetkom potom pôsobí pseudoargument, že ide leno spomalené videá pri pohybe po zemskom povrchu. Laickému oko to môžepripadať ako celkom podobné, odborník sa len usmieva. Okrem toho, skúste sizrýchliť už spomínaný skok astronauta pri vlajke. Neuvidíte nič, čo je možné naZemi, iba zvláštnu grotesku.
Člen posádky Apollo 16 salutuje pri vlajke vo výskoku, ktorý nie je možný na Zemi.
Nazáver treba spomenúť aj drobnohľad najväčších amerických rivalov - Sovietskyzväz. Slovami člena misie Apollo 16 Charlesa Dukea: „Myslíte si, že kebyexistoval jediný tieň pochybností o tom, že sme naozaj na Mesiaci boli, že bySovieti mlčali?"
Rusiz obežnej dráhy Zeme bezpečne sledovali počínanie Američanov, zachytávalirádiovú komunikáciu z obežnej dráhy Mesiaca rovnako ako z jehopovrchu a nezostalo im nič iné, ako ticho prijať prvú porážkuv kozmických pretekoch.
Trebadodať, že to bolo víťazstvo pre celé ľudstvo, nielen pre USA. Ak by totižSovieti dokázali poslať svoju pilotovanú misiu na Mesiac a späť, namiestobohatého archívu NASA by sme dnes poznali asi 3 rozmazané čiernobiele fotky,všetko ostatné by bolo v ich zvláštnom paranoickom strachu ututlávanéa z takého grandiózneho projektu by zostala v očiach verejnostifraška. Stačí si len spomenúť akú fotodokumentáciu máme bežne k dispozíciiz veľkých ruských úspechov ako let prvého človeka do vesmíru (JurijGagarin), prvej družice Zeme (Sputnik), či prvý výstup do voľného priestoru(Alexej Leonov).
Tak,a sme na konci. Nedá mi nespomenúť prieskum, ktorý sa vykonal v USAv roku 2004 (čítal som o ňom v Žních obejvú 2004 od JiříhoGrygara) a ktorý zistil, že ak na verejnosti predostriete akúkoľvekbezbrehú hlúposť, asi 3% populácie jej nekriticky uveria a budú ju nadšenešíriť ďalej ako jedinú pravdu a označia sa za „nosičov a hľadačovpravdy". Dovolím si tento prieskum trochu nekriticky rozšíriť na celý svet. Jepotom jasné, že takéto nezmysly keď raz vzniknú, žijú si svojím životom, lebovždy sa nájdu ľudia, ktorí ich budú podporovať, veriť im a šíriť ich ďalej.Je to asi v génoch týchto ľudí, že radšej ako na fakty sa pozrú nanejasné, neostré zábery a nechajú sa radi zmanipulovať. Ako také stádo.
Jevšak smutné, že takýmto primitívnym spôsobom je pred verejnosťou spochybňovanéjedno z najväčších víťazstiev ľudského ducha, umu a techniky. Ľudia,ktorí dosiahnutiu tohto cieľa venovali celý svoj profesionálny život, riskovalisvoje životy (posádka Apollo 13 - Jim Lovell, John Swigert, Fred Haise - ktorása po havárii núdzovo vrátila na Zem s vypätím všetkých síl) aleboo ne aj prišli (posádka Apollo 1 - Edward White, Gus Grissom a RogerChaffee - zhoreli počas testov v kabíne na Zemi) sú drzo týmito hulvátmipredstavovaní ako cirkusoví šašovia, čo do očí klamali a klamú ľuďom. Jeto veľmi veľmi smutné, kam až je schopná zájsť ich závisť a sklamanie zvlastnej úbohosti v porovnaní s týmito hrdinami.
Najlepšiesa s pochybovačmi vysporiadal sám Edwin Aldrin, druhý človek na Mesiaci.Keď sa do jeho blízkosti votrel Bart Sibrel a vykrikoval naňho naverejnosti, nech prisahá na Bibliu, že na Mesiaci naozaj bol, Aldrin sanenechal ponížiť a jednou ranou poslal milého Sibrela k zemi.Následný súd Aldrina z ublíženia na zdraví oslobodil.
Avšak,na celú problematiku sa dá pozrieť aj s humorom, ako dokladá nasledujúce video. Pokiaľ je to myslené ako vtip, nikde nie je problém. Horšie je s tými, čo vlastným výplodom podľahnú a naozaj uveria.
Informácie v tomto prehľade boli čerpané z:
-Tomáš Přibyl: Bláznivé teorie lunárního podvodu, In: Zpravodej Sisyfos č. 3, 2005
-Jiří Grygar: prečítané a vypočuté prednášky
-dav tvorcov konšpiračných teórií
