
Ak je odhad trvania existenciečloveka správny, tak naši priami predkovia sa na Zemi zjavili niekedyv dobe, kedy severnú pologuľu sužovala predposledná dobaľadová. Nasledovala predposledná doba medziľadová, teda klimaticky veľmipodobné obdobie, v akom žijeme dnes, v ľudskej civilizácii a kultúresa však počas týchto desiatich až dvadsiatich tisícov rokov nič mimoriadneneudialo. Dnes nepochybujeme o tom, že zmena klímy, ktorá nastala lenúplne nedávno, pár tisícročí dozadu, mala priamy vplyv na akceleráciu vývojanášho intelektu. Toto globálne oteplenie nám umožnilo dosiahnuť najprvpomalými krokmi, postupne však stále rýchlejšie a rýchlejšie dovtedynebývalý rozvoj techniky a poznania. Pritom je to, ako vidíme, už druháéra miernej klímy, ktorú náš druh zažil. Z tej prvej však nepoznáme žiadneartefakty významných posunov vo vývoji kultúry či technológie, nič porovnateľnés tým, čo sa odohralo vo vtedy tak vzdialenej budúcnosti.

Je to takámenšia záhada našich vlastných dejín, prečo sme tento búrlivý rozkvet neprežiliv tej našej prvej dobe medziľadovej, ale práve v dnešnej. Alebonaopak, prečo sme ho zažili dnes, a nie v tej budúcej. Kvalitatívneinou otázkou by bolo, prečo sme ho vôbec zažili, ale tam teraz nechcemzachádzať. Zmierime sa s faktom, že sa nám to jednoducho z nejakých príčinpodarilo práve teraz. V čase, kedy sa istá hviezda v súhvezdí Býkzmenila explóziou supernovy na krásnu Krabiu hmlovinu a nie v čase, kedysa na ňu naši predkovia pozerali ako na jednu všednú hviezdu v štádiučerveného nadobra (čo oni, prirodzene, ešte nemohli vedieť).
Snaha zistiť a vymenovať dôvodynášho globálneho úspechu by vydala aj na niekoľko hrubých kníh a stále bynemusela byť privedená do úspešného konca. To ale nakoniec nie je mojím cieľom. Ale jeden mimoriadne dôležitýprvok, ktorý stojí na úplnom začiatku reťazca príčin a prečnievav dôležitosti nad všetkým ostatným, tu je. Je to náš mozog.
Tento orgán sa pôvodne vyvíjal preúplne iný účel, než na ktorý sme ho napokon využili. Slúžil našim predkom (arovnako aj iným vyšším živočíchom) na riešenie jednoduchých úloh typu „utekaťalebo sa brániť", keď sa priblížila krvilačná šelma alebo rozpoznanie priateľaod nepriateľa v tlupe - ten vysoký s veľkou jazvou nad okom minedávno pomohol keď som spadol do hlbokej jamy a vytiahol ma, kým ten malýtam vzadu len včera ulovil veľké zviera ale so mnou sa nepodelil. Za týmtoúčelom si musel uchovávať v pamäti nepríjemné spomienky rovnako ako tiepríjemné. My sme však ako jediný druh na tejto planéte objavili skrytýpotenciál mozgu - okrem už spomínaných stratégií prežitia sme zistili, že sa dápoužiť aj na skúmanie vonkajšieho sveta a súvislostí v ňom, ktoré nijakopriamo nesúvisia s okamžitými potrebami prežitia a nasýtenia. Alemozog sám by nám nestačil nato, aby sme dnes plánovali cestu na Marsa rozpoznávali štruktúru vesmíru na tých najväčších meradlách. Nikdy bysme nezhromaždili také ohromné množstvo poznatkov o prírode, nebyť jednejjej pozoruhodnej vlastnosti.
(pokračovanie 3.2.2009..09.00)