Na úvod treba upresniť, čo to jeviera. Presnejšie vymedziť, o akej viere chcem hovoriť. Určite je rozdielak niekto vyjadrí svoju vieru napríklad v zajtrajšiu výhru svojhoobľúbeného tímu alebo ak fyzik verí, že jeho hypotéza a teória sa osvedčiaa on získa Nobelovu cenu. O takej viere hovoriť nemám v pláne,je to principiálne niečo iné ako viera v boha., viera v existenciunejakých transcendentálnych a iracionálnych bytostí. Bytostí, ktoréovládajú a riadia fungovanie vesmíru v celej jeho veľkoleposti, nič neunikneich pozornosti na tej najväčšej škále, ale ani na tej najmenšej - pozornesledujú dianie každého jedného človeka na Zemi, zapadnutej pri bežnej hviezdev kúte tuctovej galaxie skrytej kdesi vo vesmíre. Vymáhajú si od každéhosmrteľníka poslušnosť a jej opak trestajú. Niekedy veľmi sofistikovane, vytvárajúcpre veriacich dojem slobodnej vôle.
A jedno majú spoločné.Všetky tieto transcendentálne bytosti sú našimizmyslami nedosiahnuteľné, nemožno ich nijak reálne spozorovať, vypočuť,dotknúť sa ich, ani výsledkov ich priamej činnosti. Nikde neexistujú priamedôkazy o ich existencii (tam, kde existovali, tak také bytosti už zapadliprachom dejín a zmenili sa na kultúrnu mytológiu, preto modernejšívládcovia vesmíru sú ústami ichslužobníkov na Zemi radšej umiestňovaní do bezpečia nedosiahnuteľnostinašimi zmyslami, pozn. aut.), ba čo viac, najnovšie je akákoľvek snaha nájsťdôkazy prezentovaná u dotyčného jednotlivca ako slabá viera alebo bagatelizovaná zvolaním viera predsa nepotrebuje dôkazy. Preto je rozdiel vo vierev zajtrajšie víťazstvo môjho tímu (určité dôkazy mám, presnejšie indície,povedzme, že Japonci sú slabí v hokeji a máme potvrdené, že za nichnenastúpia v prestrojení Kanaďania; je preto veľká pravdepodobnosť nášhoúspechu, ak by to bolo naopak, moja viera by bola slabšia, bola by oslabenádôkazmi opačného charakteru) a vo viere v nesmierne odvážne tvrdeniao príčinách vzniku vesmíru, príčinách vzniku inteligencie na Zemi bezdôkazov. Rozdiel je v ich reálnosti a hodnovernosti. Kým prvý typ vieryvyjadruje skôr želanie, že sa niečo v budúcnosti stane podľa našichpredstáv, ten druhý typ je niečím úplne odlišným. Svoje tvrdenia nedokáže ničímpodložiť, svoje neraz absurdné závery dokázať a jednoznačne o nichpresvedčiť. Pritom si uprene nárokuje právo na vlastníctvo pravdy. A niehocijakej. Absolútnej pravdy vo všetkých aspektoch ľudského životaa poznania. Opäť opakujem, bez dôkazu a potvrdení. Dokonca som užpočul aj taký súkromný názor, že čím viac logických absurdností viera vytvára,tým je u dotyčného silnejšia. A napriek tomu sa k takejto vierehlási drvivá väčšina ľudstva. Kde je chyba?
Viera v nadprirodzenébytosti, prípadne len jednu takú bytosť, je rozšírená po celej planéte, napriečvšetkými civilizáciami v dejinách. Žiadna spoločnosť sa jej nikdy nevyhla,nevystúpila z jej tieňa Preto stojízato pouvažovať, aké javy v prírode a v živote človeka viedlik jej vypestovaniu. Čo spôsobuje, že ľudia ochotne prijímajú jej niekedyaž iracionálne závery a neprirodzené tvrdenia za svoje a šíria ichďalej. A nepotrebujú pritom žiaden dôkaz, nezaoberajú sa ichhodnovernosťou. Ak to chceme pochopiť, musíme sa vydať na ďalekú a strastiplnú cestu do ďalekej minulosti človekaako takého. Odpoveď na našu otázku totiž môžeme nájsť len tu. V minulosti, kedy sa myslenie, ľudská morálka a samotná „ľudskosť"vytvorili a v priebehu vekov vyformovali do dnešnej podoby.
Súčasná veda, po desaťročiachperipetií a bojov s prívržencami rôznych hnutí a ideológií,konečne zasadila človeka tam, kam patrí. Do živočíšnej ríše. Žiadny človek,vzdelaný a rozhľadený v prírodných vedách a nepoznačenýniektorou zvláštnou ideológiou o tomto dnes nepochybuje. Tento fakt jezapísaný v knihe Prírody, ktorú stačí len vedieť a chcieť čítať.
Evolučná vetva veľkých ľudoopov. Od spoločného predka sa postupne oddelili orangutany, gorily, a nakoniec šimpanzy a ľudia. (wikipedia.org)
Našimi najbližšími príbuznými v tejto ríši sújednotlivé druhy šimpanza a gorily, trochu vzdialenejší je rod orangutan.Čo to ale najbližší príbuzný medzioddelenými druhmi znamená? Mnoho nevzdelaných ľudí mi často vyhadzuje na očinaivnú pripomienku „ak je človek z opice, prečo sa aj dnes nevyviniez opice človek". Komplexná odpoveď na túto pseudootázku by zabrala niekoľkostrán. Verím tomu, že čitateľ tohto článku to nepotrebuje, preto sa s týmnebudeme zdržiavať.
Žijúce rody čeľade Hominidae. Orangutan, gorila, šimpanz a človek.
Najbližší príbuzný živočíšny druhznamená, že s ním zdieľame vývojovo najmladšieho spoločného predka. Slovonajmladší je tu najpodstatnejšie. Pretože spoločného predka zdieľame ajs takou anakondou, ale to by sme museli ísť hlboko do geologickeja biologickej minulosti Zeme. Povedané slovami genetiky, najväčšiepercento zodpovedajúcich úsekov DNA máme rovnakých práve s našimnajbližším príbuzným. Na základe skúmania DNA je týmto príbuzným pre človekarod šimpanzov. Čiže najskôr sa od spoločného predka oddelila vetva orangutanov(rod Pongo), neskôr goríl (rod Gorilla) a nakoniec sa nasamostatnú cestu evolučným stromom vydali šimpanzy (rod Pan) a rody skupiny Hominini(z ktorých dodnes existuje už len jeden, rod Homo, a z neho jediný zástupca, druh homo sapiens). Oddelenie od šimpanzov sa podľa datovania fosílnychnálezov a analýz sekvencií DNA datuje približne 6-7 miliónov rokov dominulosti.
Umelcova predstava tlupy australopitekov potulujúcich sa savanou. (http://www.teachersnetwork.org)
Prvé druhy nášho rodu sa po Zemi pohybujú približne 2,5 miliónarokov. Pravdepodobne sa vyvinuli z rodu Australopithecus (existoval na Zemi pred 4-2 miliónmi rokov). Bolito zástupcovia druhov homo habilis, homo rudolfensis, prípadne aj iných,dnes ešte neznámych. Tí sa pomerne rýchlo vytratili a uvoľnili cestumimoriadne úspešnému druhu homo erectus,ktorý Zem obýval bezmála 2 milióny rokov. Vytratil sa približne pred 300.000rokmi a cesta sa otvorila pre druhy ako homo neanderthalensis a homosapiens. Je dôležité spomenúť dva fakty. Za prvé, jednotlivé druhy nešlijeden za druhým a v deň keď jeden vyhynul, objavil sa zázračne nový.Len samotný rod Homo je tak druhovobohatý, že nie je jasné, koho presne pokladať za nášho priameho predkaa koho za vymretú, slepú vetvu. Okrem toho, zástupcovia jednotlivýchdruhov dlhé tisícročia koexistovali, možno sa aj stretávali, bojovali spolua kým nedošlo k výrazným zmenám DNA, mohli sa spolu aj krížiť. Zadruhé, súčasné taxonomické rozčlenenie druhov zo skupiny rodov Hominini (ešte raz upresňujem že to súviaceré rody, medzi ktorými nechýba náš Homo,ani vymretý Australopithecus a niekoľko ďalších) nie je konečnéa dodnes je neustále diskutované a pretriasané. Najviac otázne jezaradenie človeka neandertálskeho do samotného druhu (homo neanderthalensis). Niektorí antropológovia by ho radi videliako súčasť nášho druhu homo sapiensa pridelili mu len štatút poddruhu (homosapiens neanderthalensis). Znamenalo by to napríklad, že neandertálci by samohli krížiť so súčasnými ľuďmi. Tento názor horlivo obhajuje napríkladJonathan Marks vo svojej knihe Jsme téměř 100% šimpanzi?, treba však podotknúť,že uvádza viacmenej len ideologické dôvody, ktoré idú mimo rámec tohto článku.Je to však jasné znamenie, že ustanovenie človeka v živočíšnej ríši eštenie je dokonané.
Rekonštrukcia tváre druhov homo habilis (vľavo) a homo erectus (vpravo).
Toľko v skratke o našich vývojovýchpredkoch. Vidíme, že od našich najbližších príbuzných nás delí možno až 7miliónov rokov samostatného vývoja. 7 miliónov rokov. Z hľadiska trvania modernejcivilizácie (asi 5000 rokov) nekonečne dlhá doba. Ale podstatné je hľadiskobiologické a geologické. A tu je 7 miliónov rokov skoro ako mihnutieoka. Aj preto by sme snáď mohli skúmaním šimpanzov odpozorovať základnévzorce správania sa ľudí. A skutočne, niektoré prvky v ich správanísú mimoriadne podobné človeku. Rovnako ako človek, je šimpanz tvor spoločenskýa jedinec, ktorý skonči z nejakého dôvodu odstrčený, má len malévyhliadky na dlhý a šťastný život. Šimpanzy si dokážu vzájomne pomáhať (ajkeď silné formy altruizmu od nich nemožno očakávať) a nespratníkov súochotní spoločne trestať. Občas sa vydajú na spoločnú trestnú výpravu doteritória inej skupiny a vedú krvavé vojny. Vojny je možno silné slovo,presnejšie by sme mali hovoriť o bitkách a prepadoch jedincovz iných skupín. Je o nich známe, že používajú nástroje a svojepoznatky odovzdávajú, bez použitia reči, nasledovnej generácii.
Vidíme, že sa zaobídeme aj beztechnologicky náročného analyzovania DNA a svojho najbližšieho príbuznéhov prírode ľahko spoznáme. Z istého uhla pohľadu je až príliš ľudský.(Samozrejme, podobné správanie vykazujú aj druhy goríl a orangutanov, tusa už na rozlíšenie najbližšieho príbuzného nezaobídeme bez porovnaniasekvencií DNA). Čo však všetkým veľkým ľudoopom, narozdiel od človeka chýba, jezložité analytické myslenie, už spomínaný altruizmus (Jaroslav Uhlíř hovorí o „pomoci,aj keď viem, že mi to možno nikdy nevrátiš"), reč, vyššia forma vedomia... Toto všetko vymysleliľudia alebo sa vyvinulo u ľudí a časom sme sa stali obeťami svojich vlastných vynálezova a svojho vlastného vedomia a pokroku.Nič z toho však nespadlo z neba, ani sa k nám nedostaložiadnym iným zázrakom. Všetky vlastnosti typicky ľudské sa vytvorili počas tých7 miliónov rokov samostatnej existencie rodov skupiny Homini. Prípadne ešte za kratšie obdobie existencie nášhokonkrétneho rodu Homo, čiže nejakých2-3 milióny rokov. Základy chovania máme spoločné s niektorými druhmiveľkých ľudoopov, ktorí tu už boli spomínaní, ale tieto nám pri analýze človekaa jeho iracionálnej viery v nadprirodzené bytosti a javy takmernič nepovedia. Gorily ani šimpanzy netvoria žiadnu kultúru, umelecké diela,nemyslia analyticky a neuvažujú nad príčinami prírodných dejov, preto nemôžudospieť do štádia viery. Sú doslova milióny rokov vzdialené od takej úrovnea zrejme k nej ani nesmerujú (a k šťastnému životu ju ani nijaknepotrebujú). Keď sa chceme pohnúť ďalej v chápaní zvláštností nás samých,musíme si vystačiť len s fosíliami našich vyhynutých priamycha nepriamych predkov, pretože z nich už žiaden zástupca nežije.A na základe analýzy nájdených skamenelín kostí a nástrojov, ktorépoužívali jednotlivé vývojové stupne, nástenných malieb a inýchartefaktov, ktoré nám zanechali, sa pokúsiť rekonštruovať ich sociálny a neskôraj bohatý duchovný život. Život, ktorý sme od nich prirodzene prebrali aj my,zástupcovia druhu homo sapiens a dotiahli ho až do dnešnej formy . (pokračovanie 11.3.2008 ..09.00)
