reklama

Čo sa stalo na K2?

K2 je druhá najvyššia hora sveta. Na rozdiel od Everstu, na ktorý každoročne útočí niekoľko komerčných expedícií, sa hora nazývaaj Hora horolezcov. Na jej vrchole stálo doteraz 10-krát menej ľudí (299), priemerný sklon najľahšej výstupovej trasy, Abruzziho hrebeňa, je o 20stupňov vyšší, výstup je oveľa exponovanejší a technicky náročnejší. Pre nevyspytateľné počasie napríklad v roku 2006 nestál na jej vrchole žiaden človek.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (56)
V takomto stave to prežili Holaniania. Nie všetci mali to š?astie.
V takomto stave to prežili Holaniania. Nie všetci mali to š?astie. 

Na začiatku augusta otriasla horolezcami aj laikmi správa, že na K2 zahynulo 11 ľudí. Ako sa to mohlo stať, keď na jej vrchol mieria len skúsení horolezci? Reinhold Messner sa vyjadril stručne a jasne - "čistá hlúposť". Mal pravdu?

Tento rok sa pod horou zišlo 10 expedícií. Komunikácia medzi nimi bola veľmi dôležitá a preto šéf Holandskej expedície, Wilco van Rooijen, zorganizoval spoločný pokus všetkých zúčastnených. Najzdatnejší jednotlivci mali vo vrcholovej časti natiahnuť fixné laná - v tomto tíme sa mal nachádzať aj Pakistánci výškový nosič Shaheen Baig, ktorý ako jediný z nich v minulosti prešiel cez Bottleneck (Hrdlo fľaše - nebezpečný serak tesne pod vrcholom) a vedel teda, ako a kade viesť laná. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Shaheen sa však nedostal ani do posledného, štvrtého tábora. Otočil sa chorý v druhom kempe. Tím, ktorý už bez neho zabezpečoval najexponovanejšie časti zistil, že nemajú dostatok lán, pretože pre slabú výkonnosť niektorých členov fixovali aj úseky, ktoré si to za bežných okolností nevyžadujú. Zháňanie chýbajúcich lán zdržalo predsunutý tím - začala sa tak séria zdržaní a chýb, ktoré nakoniec spôsobili celú tragédiu. 


Za normálnych okolností trvá vrcholový útok 10 až 12 hodín. Tentokrát sa to nikomu nepodarilo rýchlejšie ako za 16. Niektorí lezci si to uvedomili a otočili sa späť ešte ráno. Prvá smrteľná nehoda sa stala čoskoro - Srb Dren Mandic sa odopnutý z fixného lana pošmykol, vrazil do Nórky Cecilie Skog a začal sa kotúľať desiatky metrov nadol. Lezci, ktorí sa už otočili sa snažili dostať k jeho telu, keď sa stala ďalšia nehoda - Pakistánec Jehan Baig, pracujúci pre Srbov, stratil rovnováhu a zrútil sa dole hlavou po prudkom svahu. Ostatní nechali Mandicove telo ležať a vrátili sa späť. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama


V tom čase prehováral Pemba Sherpa z Holandského tímu ostatných, aby sa pre nedostatok času otočili. Talian Marco Confortola ale poznamenal, že provýstupci v roku 1954, Taliani, dosiahli vrchol až o šiestej hodine popoludní. Všetci sa rozhodli pokračovať... 


Ako prvý dosiahol vrchol najrýchlejší muž na hore, Španiel Zerain, ktorý vyrazil priamo z tretieho tábora, kam sa aj šťastne vrátil hneď po výstupe. Po ňom sa na vrchol postupne dostalo 17 lezcov, poslední až okolo pol ôsmej, teda tesne pred západom slnka. 


Medzitím sa na zostupe stala ďalšia tragédia. Rolf Bae, Nór, ktorý sa pre výškovú chorobu rozhodol otočiť, zostupoval spolu so svojou manželkou Cecilie Skog a ich priateľom Larsom Naesse (obaja už dosiahli vrchol). V mieste, ktoré sa volá "Traverse" zrazu začuli hlasné praskanie a na Rolfa sa zvalil obrovský kus ľadu. Jeho spolulezci videli, ako jeho čelovka mizne pod ľadom...

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Za nimi sa pomaly vlieklo 14 ľudí, z ktorých 9 používalo kyslík. Narazili na porušené fixné laná... 

Pre trénovaného a skúseného horolezca s príslušným vybevením sú Bottleneck aj Traverse ľahko preleziteľné. Veľa predchádzajúcich expedícií nefixovalo tieto úseky a horolezci ich prechádzali naviazaní na spoločnom lane. Terén si tu však vyžaduje dva cepíny, no väčšina z ľudí, ktorí boli v tom čase zostupovali mala len jeden. Zostup bez fixných lán v tme a bez dvoch cepínov bol krajne nebezpečný....


Medzitým Cas van de Gevel prechádzal pod vrcholom okolo vyčerpaného Huguesa d'Aubarede, sediaceho v snehu. Jeho nosič Karim Meherban pri ňom nebol a jeho telo sa nikdy nenašlo. O chvíľu začul Holanďan náraz a otočil sa, aby videl padajúce Huguesovo telo...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Casovi sa napokon s troma Šerpami a dvoma z Kórejcov podarilo dostať do tábora okolo polnoci. Nad sebou mohli stále vidieť 9 čeloviek. Tri posledné patrili van Roojijenovi, McDonellovi a Confortolovi, ktorí stratili správnu cestu. Marco zavolal cez satelitný telefón predsedovi Talianskeho zväzu, ktorý mu poradil radšej bivakovať, ako hľadať cestu na hrane ľadovca v tme. Potom sa vybili batérie na telefóne...


Van Roojijen sa rozhodol zostupovať a tak Marco vykopal dve plytké "sedačky" v snehu pre seba a McDonella, Íra žijúceho na Aljaške, prezývaného pre jeho bradu aj Ježiš. Obaja na seba celú noc kričali zo strachu aby nezaspali a na úsvite začali zostupovať. Čoskoro narazili na troch Kórejcov, ktorí sa húpali na jednom lane otočení hlavou nadol. Ešte žili, no dvaja z nich na tom boli veľmi zle a ten, ktorý bol schopný hovoriť stratil topánku. Obaja strávili 3 a pol hodiny pokusom o záchranu Kórejcov, no keď si uvedomili, na akom nebezpečnom mieste sa nachádzajú, začali opäť zostupovať. McDonell, zrejme "zblbnutý" nedostatkom kyslíka začal vystupovať smerom nahor. Marco na neho kričal, no ten nevnímal a čoskoro sa ocitol v lavíne. Marco len zaregistroval v lavíne žlté topánky - boli Ježišove...


Confortolu neskôr našiel spiaceho pod Bottleneckom Šerpa Pemba. Ledva ho postavil na nohy, keď sa utrhol ďaľší kus ĺadu. "Pemba ma prikril ako bábätko", povedal neskôr Marco. Tento odtrh zabil dvoch Šerpov, bratov, pracujúcich pre Kórejský tím. 


Wilco van Rooijen bol nažive. Slnko už svietilo, ale oslepnutý netušil, kde sa nachádza. Napriek slepote sa mu cez satelitný telefón podarilo spojiť s manželkou Heleen, ktorá sa starala o 9 mesačného syna. Hneď zavolala do základného tábora, kde sa webmasterovi podarilo identifikovať Wilcovu polohu. Nachádzal sa medzi táborom 3 a 4 na Česenovej ceste. Kým k nemu došla pomoc, opäť sa zotmelo a van Rooijen sa snažil prežiť svoju druhú noc na K2. Ráno sa mu podarilo dostať k najbližšiemu táboru...


2 týždne potom sa v Írsku koná zádušná omša za Gerarda McDonella. "Nehovorili mu Ježiš len pre jeho bradu", povedal otec Joe Noonan počas jeho kázne. Van de Gevel ho neskôr doplnil: "na hore neboli hrdinovia, len nepísané pravidlo, že budeš pomáhať koľko len môžeš". 


Kde sa stala chyba? Čo ženie ľudí do takýchto situácií? Skutočne je výška droga? Odpovede na otázky nechám na vás. A idem si zabehať, aby som sa pripravil na chvíľu, keď budem stáť pod osemtisícovkou a... 

Filip Jánoš

Filip Jánoš

Bloger 
  • Počet článkov:  79
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Ľahké kroky, už cítia beh, v našich stopách sa roztápa sneh, už nič viac nepadá. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenáoutdooron the roadSúkromné...len tak...

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu