Ráno sme meškali len polhodinu, čo je celkom slušný čas.Okrem mňa a Čina sa na akcii zúčastnil tiež Modran, vedec, hipisáka srandista – Lajo. Čas na jeho vtipné reči ešte len mal prísť, keďžecestou doháňal spánkový deficit. Cesta bez hraníc a po diaľniciach ušlaveľmi rýchlo a okolo obeda sme už mrzli v dedinke Johnsbach. Spoločnosťnám robili ťažné psy, ktoré sa tam zhromaždili za účelom tréningu. Ichmajitelia nám ozámili, že v doline bolo nad ránom -25 stupňov, zatiaľ čovo výške nad 1000 metrovbolo cez deň okolo 10 nad nulou. Inverzia ako hrom.
Ďalej už nechám rozprávať obrazy...

Pri čakaní na kamarátov som neodolal treske s lososom.

Už od začiatku sľubovali scenérie nezabudnuteľné zážitky.

Kým sme sa dostali k odkopávaniu winterraumu (zimnej ubytovne) na chate Hesshutte, troška sme sa motali po cestách necestách.

Mesiac svietil tak, že... no posúďte sami...a piecka vo vnútri hriala, no čo nám chýbalo...

Ráno, plný nadšenia a naivného entuziazmu...

...vyrážame v ústrety novému dobrodružstvu.

Majestátny Hochtor a náš pokus o jeho zdolanie. Červená je výstupová trasa, po modrej sme to zlyžovali dolu...

Výstup bol skôr o chodení a lezení...

Lajo si za nosenie tých frírajdových garníž zaslúžil potlesk.

Prituhuje, dávame si mačky.

Koniec lezeckého úseku, s tými lyžami na chrbte, žiadna sranda. Prvé trasenie nôh.


Na tento hrebeň sme si už ale netrúfli. Aj cesta do a zo sedla nám dala riadne zabrať.

Tam máme ísť???

Lajo už tuší, že ide do tuhého, ja sa ešte usmievam.

Roztrasené nohy č. 2. Kúsok nižšie som hodil pekného papuláka.

Tesne nad prvým prahom sme to už len tak šúchali.

Autor väčšiny fotografií Čino sa ukázal ako najlepší lyžiar.

Máme to za sebou...

...adrenalín môže spôsobiť zvláštne reakcie...

Keďže sme si nezobrali dosť čaju, pijeme vlažnú vodu. Chutí ako roztopený sneh, ktovie prečo.

Izbietka naša zimná, zaviata...

To si nechystám trubičku na šňupanie, ale chystám sa platiť.

...takto...

Špeciálna výšková strava.

Chalani zistili, kto je z nás je najmladší a nechali ma celý čas prešlapávať stopu. No nechali ma aj oddýchnuť.

Nevrcholíme spoločne, bol som v tom prešľapávaní príliš horlivý a chalanom som ušiel.

Ale stretli sme sa a vychutnali si pohľad na Hochtor.

Odmena za výstup - prašan ako sa patrí.

Trasenie nôh č.3. Ale prežili sme a sme doma. Dali sme si krásny vianočný darček.