Za oknami ubieha vyprahnutá krajina. Takto nejako si predstavujempeklo. Horúce slnko pečie na zvetranú kamennú suť. Medzi ňou sa občaszjaví niekoľko domčekov piesočnej farby. Ak by ma chcel niekto veľmivytrestať, poslal by ma do vyhnanstva práve sem. Juro netradične spí atak prichádza o pohľad na nádherné tyrkysové jazero, aké by ste tuvôbec nečakali. Rozostavaný jadrový reaktor mu ale neujde a tak vidímena vlastné oči jeden z dôvodov, prečo chce pán Krík bombardovať tútokrajinu.
Ubytujeme sa v hoteli Amir Kabir (pomenovanom podľa významnéhoperzského básnika, autora prevažne milostnej poézie), kde stretávameprvého Slováka. Karol, zarobil a dobre investoval zarobené a teraz savenuje príjemnej činnosti - cestovaniu. Do Esfahánu prišiel s kamošomIslanďanom, s ktorým sa baví po španielsky, keďže sa zoznámili napotulkách Južnou Amerikou. Vedľa hotela je internetová kaviareň, vktorej ponúkajú DVDčka s filmamy kultovej dvojice nášho detstva - A jeto. Pretieram si oči, keď hľadím na plagátik, z ktorého na mňa pozerajúčierne bodky Pata a Mata.
Nevieme sa dočkať pohľadu na jedno z najväčších námestí sveta, ktoré savolá... no môžete tri krát hádať. Cestou k nemu zisťujeme, že mesto mákopec zelene a strašne dobrú zmrzlinu. Stretávame skupinkybackpackerov, ktorí nectia tradície a po meste pobehujú v šortkách.Koledujú si o problém. Chomejního námestie nám doslova vyráža dych.Konečne vidíme a cítime orient, stávame sa súčasťou bohatej históriePerzskej ríše. Cestujeme časom v tyrkysových mozaikách, okolo násrinčia meče a kópie z arabského písma, ktorým sú na stenách Husejnovejmešity napísané citáty z Koránu. Alláh Akbar... Alláh je teraz naozajveľký. Vrháme sa do prúdu, ktorý sa valí bazárom, obklopujúcimnámestie. Zlato, šperky, hodváb, sme predsa na Hodvábnej ceste. Vovytržení pobehujem po bazáre, lovím obrazy a nádherné teplé svetlozapadajúceho slnka.
Ďalší deň trávime s Adamom, Čechom, ktorého sme stretli ešte vTeheráne. Pracuje ako dobrovoľník v Azerbajdžane a odtiaľ si odskočildo Iránu. Len tak posedávme v tieňoch a kecáme. Náročný deň. Adamodchádza a posilnení pizzou z fastfoodu, kde na nás pozerali ako nazjavenie, kráčame popri rieke, ktorá rozdeľuje mesto na dve časti.Prichádzame k najstaršiemu a najkrajšiemu z mostov, opäť západ slnka,vytrženie... veď viete. A uvidíte na konci článku. Vychutnávjúc magickúatmosféru a osviežujúci vánok, sedíme na moste, každý so svojimimyšlienkami. Vytrháva nás z nich vysoká mladá Peržanka, ktorá je naprechádzke so svojou mamou a sesternicou. Volá sa Sadáf, má 18 rokov ačoskoro jej na pomoc pribehne aj jej 19 ročná sestra Sanáz. Obe suvysoké, nohaté, čiernovlasé, okaté, pojašené, v rozpuku. Pozývajú násna nanuk, ich mama sa na nás len usmieva a sesternica stále telefonujealebo píše SMSky. Dohodneme sa, že na druhý deň nám ukážu mesto.
Sadáf zo mňa nespúšta oči, stále pri mne poskakuje, občas do mňa"nechtiac" drgne. Či už sme v Husejnovej mešite alebo len tak kráčamealejou so zmrzlinou v ruke. Už od rána vidím, že mi chce niečo povedať,ale hanblivosť jej to nedovolí. Tuším čo, ale keďže ma táto hra baví,hrám sa, že nechápem. Poobede to konečne nevydrží a nevinne mi pošepkádo ucha: "I love you" a odbehne. Pred touto cestou som si hovoril, akosa teším, že si oddýchnem od žien a všemožných pletiek s nimi. No ahneď na konci prvého týždňa toto. Snaží sa ma uloviť mladá romantickálevica. Príjemná epizóda do môjho celoživotného milostného románu.
Poobede sme pozvaní do ich jednoduchého domčeka, ktorý majú ako dočasnébydlisko, kým dostavajú nový dom. Mama sa o nás stará ako o kráľovskúnávštevu a ja sa začínam cítiť ako v nedeľu u babky. Obsah mojejtráviacej sústavy sa podobá na tortu, ktorú varili Psíček a Mačička, vtelevízii bežia pop-orientálne pesničky, Sadáf ma drží za ruku, ktorúpustí vždy, keď príde jej mama s niečim novým do žalúdka. Keď saneposeriem teraz, tak už nikdy.
Lúčenie je ťažké, najmä pre Sadáf, ktorá pri mňe poskakuje ako kobylka,občas ma objíme okolo ramien a tlačí sa svojimi bokmi na tie moje,kostnaté. Prvý a posledný bozk pri moste, kde sa to všetko začalo. In'šAlláh sa možno ešte niekedy stretneme...
Husejnova mešita nám svojou monumentálnosťou vyrazila dych.
Interiér nezaostával za zovňajškom.
Zopár momentiek z bazáru.
Pod mostom môže byť aj celkom príjemne.
Miestne ženy majú modernú technológiu rady.
...aj keď sa musia tlačiť v zadnej časti autobusu.
